Virtuálne meny v Davose

Virtuálne meny môžu byť mnohými považované za nejaké množstvo čísiel, ktoré je niekde na internete a zaoberá sa nimi pár šialencov ktorí ich považujú za niečo prelomové.  Opak je pravdou a po približne 7 rokoch od vzniku prvej virtuálnej meny Bitcoinu sa o nich diskutuje, či už v súkromnej alebo verejnej sfére.

Naposledy sa tak stalo aj na Ekonomickom fóre v Davose. V rámci panelu „transformácie financií“ o nich diskutovala šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagarde. Diskutovala o nich hlavne v súvislosti s vydaným článkom, na ktorom pracovali predstavitelia MMF. V článku sa zaoberali vymedzením virtuálnych mien, úvahami či môžu slúžiť ako platobný prostriedok a podobne. Podstatné je však ku akému záveru došiel MMF v rámci tohto 42-stranového článku.

Medzinárodný menový fond uznal, že virtuálne meny  menia a budú meniť svetový finančný systém. A to hlavne formou rýchlejších a lacnejších transakcií, ako aj svojou transparentnosťou. Pričom všetky tieto vlastnosti sú založené na tzv. zdieľanej účtovnej knihe, ktorú neriadi centrálna autorita ale transakcie v nej sa potvrdzujú medzi užívateľmi navzájom.

Naopak na čo upozornila v negatívnom svetle pre kryptomeny, je možnosť použitia v rámci nelegálnej činnosti. Napríklad prania špinavých peňazí alebo dokonca financovania terorizmu. Avšak toto nemôžeme považovať za hrozbu. Dôvodom je to, že najpoužívanejšia mena Bitcoin má svoju trhovú kapitalizáciu tesne pod 6 miliardami dolárov. Jednoduchšie povedané práve v tomto čase obieha medzi užívateľmi skoro 6 miliárd dolárov, čo je málo na platby a financovanie terorizmu. Paradoxne aj samotný MMF spomína vo svojej správe, že celková trhová hodnota virtuálnych mien je okolo 7 miliárd, pričom amerických dolárov v obehu je 1,4 bilióna.

Rovnako poukázala na volatilitu kryptomien, čo napríklad v prípade Bitcoinu nie je tak celkom pravda. Volatilita Bitcoinu je síce vysoká napríklad oproti doláru, avšak v porovnaní s minulosťou je jeho volatilita nižšia. MMF poukázal aj na jeho používanie. Konkrétne, že obchodníci v konečnom dôsledku aj keď príjmu kryptomenu za predaj tovaru, napriek tomu to konvertujú do bežnej meny. To je síce pravdou, ale rovnako sa to v porovnaní s minulosťou mení a je už množstvo podnikov, kde sa používa prednostne alebo výhradne napríklad Bitcoin.

Ako čerešničku na koniec sme si ponechali ešte jeden záver z článku od MMF. Predstavitelia MMF poukazujú na to, že Bitcoin a jeho technológia Blockchain (spomínaná zdieľaná účtovná kniha) sa dajú v konečnom dôsledku oddeliť. Kde MMF poukázal na prípady kedy sa tak stalo na rôzne individuálne účely spoločností. Napríklad prípad burzy NASDAQ, ktorá používa túto technológiu na uchovávanie dát a údajov v rámci burzy. To je síce pravdou a je možné využiť technológiu a použiť ju na účely spoločnosti, pričom virtuálna mena (token) sa zmení na niečo iné. Keďže v rámci systému musíte v niečom zapisovať, účtovať.  Na strane druhej je ťažké si predstaviť, že banky budú interne používať svoj druh Blockchainu a potom konvertovať určitý token do bežne používanej meny. Touto cestou sa nezachová pôvodná vízia Bictoinu. Keďže víziou bolo vytvoriť decentralizovanú menu, ktorej vlastnosti nebude ovplyvňovať žiadna inštitúcia. A veľa používateľov Bitcoinu mu práve preto dôveruje.

Martin Lindák, analytik Nadácie F.A.Hayeka

Pridaj komentár