Vyhynú politické strany ako kedysi dinosaury?

Výsledky nedávnych komunálnych volieb opäť potvrdili, že v boji straníckych a nestraníckych kandidátov čoraz častejšie víťazia tí druhí. Strany sa dnes stávajú politickými dinosaurami súčasnej doby. Sú čoraz viac prežitou formou organizovania politického života. K strate dlhodobej dominancie a napokon až k vyhynutiu skutočných dinosaurov však neprišlo ich vlastným pričinením. Viedla k tomu zmena podmienok, v ktorých fungovali. Tá zmena bola tak zásadná, že sa jej nedokázali prispôsobiť.  A udiala sa v dôsledku faktorov, ktoré boli úplne mimo ich kontroly. Či už to bol výbuch sopky alebo dopad meteoritu, asi ťažko môžeme dinosaury kritizovať za to, že s tým nič neurobili.

 Nástup aktívnych jednotlivcov

Klasické politické strany, ako ich poznáme z minulosti, musia čeliť rovnako zásadným zmenám. Ak sa im nedokážu prispôsobiť, prestanú existovať. Rovnako ako kedysi dinosaury. Úlohu vulkánu či meteoritu, teda externých faktorov úplne mimo kontroly dotknutých subjektov, dnes zohráva internet a pokrok v informačných technológiách, najmä inteligentné telefóny. Internet najprv dramaticky znížil transakčné náklady na komunikáciu s voličmi. Robiť politiku bolo kedysi veľmi nákladné. Vyžadovalo si to organizovanie stretnutí s občanmi, cestovanie po mestách a dedinách a oslovovanie voličov. To stálo veľa peňazí, personálu, času a energie na organizovanie logistiky. Bol to hlavný dôvod, prečo bol úspech nezávislých kandidátov  v predinternetovej dobe takmer vylúčený. Účinné oslovenie voličov dnes nevyžaduje nič z toho. Vďaka masovému rozšíreniu inteligentných telefónov občania prestávajú strany potrebovať, pretože aktívnejší jednotlivci spomedzi nich vedia formulovať problémy, navrhovať riešenia a získavať pre ne podporu lepšie než roky usadené politické subjekty.

„Uberizácia“ politiky

V politike sa tak deje niečo podobné ako v ekonomike, kde  sa radikálne mení vzťah medzi výrobcami  na jednej strane a spotrebiteľmi na strane druhej. Ak som si chcel kedysi kúpiť tenisky Nike, išiel som do predajne s obuvou, ktorá tenisky kúpila od veľkoobchodu. Medzi mnou a firmou Nike tak stáli minimálne dva ďalšie subjekty, veľkoobchod a maloobchod. Dnes sú títo dvaja minulosťou. Hovorí sa tomu vynechanie sprostredkovateľa.  Z pohodlia môjho domu si tenisky môžem objednať priamo v e-shope Nike cez môj počítač. Alebo cez môj smartfón. A práve smartfóny otvorili spotrebiteľom nové možnosti. Umožnili im nielen skrátiť si cestu k poskytovateľom výrobkov a služieb, v niektorých prípadoch im nové technológie dali možnosť, najmä v službách, dokonca ich úplne nahradiť.

Hovorí sa tomu „uberizácia“. Spotrebitelia tak nie sú odkázaní na hotely či penzióny, na taxislužby, na encyklopédie produkované akadémiami vied. Všetky tieto služby si dokážu zabezpečiť aj sami. Stačí len, aby technológie prepojili poskytovateľov spomedzi spotrebiteľov a spotrebiteľov – konzumentov. Ak si namiesto firiem dosadíte politické strany a namiesto spotrebiteľov voličov, potom pochopíte, že v politike sme vlastne svedkami „uberizácie“, ktorú poznáme z ekonomiky.

Politické strany dnes majú určite vyššiu schopnosť adaptácie než mali dinosaury kedysi. Avšak k tomu, aby prežili, musia presvedčiť voličov, že dokážu robiť politiku lepšie, než si ju dokážu robiť oni sami.

Ján Oravec

Pridaj komentár