Dokáže Litva znovu získať svoju identitu cez svoj model podnikateľskej dane?

Aneta Vainė

Nedávne parlamentné voľby v Litve vyvolali nádej, že po 18 rokoch sa krajina vráti k svojmu rozhodnutiu vzdať sa nulovej sadzby dane z reinvestovaných ziskov. Išlo o režim, ktorý bol v období od roku 1997 do roku 2002 nesmiernym impulzom pre investície a hospodársky rast krajiny. Nová litovská koaličná vláda zložená z konzervatívnej Vlasteneckej únie (Kresťanských demokratov), Strany slobody a Litovského liberálneho hnutia vrátila tento bod znova do programu vlády.

V posledných rokoch zaznamenala Litva rekordne vysoké toky priamych zahraničných investícií spolu so silným rastom v sektore fin-tech a startup ekosystéme, ako aj v priemysle a rozvoji exportu. Daňový systém krajiny v tom zohral nemalú rolu. Litva sa môže pochváliť jedným z najviac konkurencieschopných a najneutrálnejších daňových systémov v OECD a umiestnila sa na 6. mieste v medzinárodnom indexe konkurencieschopnosti daní do roku 2020. 15-percentná daň z príjmu právnických osôb v porovnaní s priemerom OECD vo výške 23,59 percenta a relatívne neutrálne náklady kapitálových investícií spôsobili, že Litva je atraktívnym miestom pre investície.

Litovský daňový systém však nie je taký atraktívny ako v susednom Estónsku alebo Lotyšsku, ktoré sú na čele svetového rebríčka daňovej konkurencieschopnosti. Litva zdaňuje obchodné zisky dvakrát, raz vo výške 15 percent (alebo so zníženou sadzbou 5 percent) pri zarobení a opäť vo výške 20 percent pri ich rozdelení v podobe dividendy. Celkovo je zaťaženie v podobe dane z príjmu právnických a fyzických osôb na úrovni 27,75 percenta. Zároveň jeho pobaltskí susedia uplatňujú na podnikanie neutrálnejšiu daň z hotovostných tokov, pričom pri rozdelení zisku akcionárom zdaňujú zisky iba raz. Ich sadzba dane je na úrovni 20 percent.

Tak ako je neférová súčasná úroveň dane z príjmu právnických osôb, tak je aj dvojité zdanenie ziskov zákerné a škodlivé pre všetky strany. Zakrýva skutočné daňové zaťaženie a vytvára ilúziu, že zdanenie dividend nie je také dôležité. Neprimerané daňové zaťaženie ovplyvňuje obchodné rozhodnutia a prideľovanie zdrojov, brzdí investície a podkopáva hospodársky rast. Podnikom to tiež zvyšuje administratívne náklady a náklady na zabezpečenie súladu s legislatívou, pričom je to dosť nepodstatný zdroj vládnych príjmov.

Od zrušenia sadzby nulovej dane z reinvestovaných ziskov v roku 2002 došlo v Litve k postupnému rozširovaniu daňových úľav zo zisku. Tento trend odráža neustále hľadanie spôsobov, ako zvýšiť investície, a potvrdzuje tvrdenie, že Litva potrebuje priaznivejší daňový režim.

Litva čelí rastúcej regionálnej konkurencii v boji o priame zahraničné investície. Krajina potrebuje viac pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou, lepšie podmienky pre rast domáceho podnikania a vyššiu mieru zvýšenia produktivity. Domáce firmy naďalej trpia vážnym nedostatkom prístupu k úverom, zatiaľ čo úroveň reinvestovaných ziskov patrí k najnižším v EÚ, dosahuje 20 percent v porovnaní s priemerom EÚ 24 percent. Čistý kapitál na zamestnávateľa je 2,7-krát nižší ako priemer EÚ.

Trik by mohla urobiť sadzba nulovej dane z nerozdeleného zisku. Odstránenie dvojitého zdanenia výnosov z podnikania by postavilo Litvu na rovnakú úroveň s Estónskom a Lotyšskom v regionálnych súťažiach o investície, zatiaľ čo nerozdelené zisky by predstavovali vlastný zdroj investičného kapitálu pre domáce firmy. Reforma by tiež uľahčila rýchlejšie a hlbšie hospodárske zotavenie Litvy z krízy COVID-19.

Estónsko uplatňuje sadzbu nulovej dane zo zisku od roku 2000 a odvtedy požíva výhody rastúcich investícií, technologických inovácií, produktivity, zamestnanosti a rozpočtových príjmov. V roku 2018 ho nasledovalo Lotyšsko. Zdá sa však, že tento trend sa stal nevyhnutný, keď sa Poľsko minulý rok v novembri rozhodlo zaviesť estónsky model od januára 2021.

Litva je pod tlakom. Potrebuje získať späť svoju identitu cez model podnikateľskej dane.

Aneta Vainė je viceprezidentkou Litovského inštitútu voľného trhu, think tanku a člena siete 4Liberty.eu.

Článok je publikovaný v rámci siete 4Liberty.eu.

Pridaj komentár

Categorized: Články