Hayek – trhový mechanizmus a kritika socializmu.

Dokumentárny film a vzdelávacie linky.

Hayekovi bola v roku 1974 udelená Nobelova cenu za ekonómiu. Prispel okrem iných k teórii cien, hospodárskeho cyklu a peňazí, za ktoré cenu získal. Viacerí kritici ho však označujú za ne-ekonóma, či „opakovača“ teórií L. von Misesa. Dlhodobo bol v spore s J. M. Keynesom. Hayek chápe konkurenciu ako proces neustáleho objavovania nových ziskových príležitostí podnikateľmi na trhu a podnikateľské objavovanie považuje za dôležitú súčasť trhového procesu.

Na čom zakladá Hayek teóriu kapitálu a cyklu a čím je možno odlišná od iných autorov Rakúskej ekonomickej školy? V čom spočíva aktuálnosť Hayekovej teórie hospodárskeho cyklu? Aký bol Hayek ako ekonóm?  Prečo kritizuje socializmus a nie je pre neho schodná ani tzv. stredná cesta sociálno-trhového hospodárstva? Čo pre neho znamená pojem sociálnej spravodlivosti a prečo ho kritizuje?

Účinkujúci: doc. PhDr. Ján Pavlík, VŠE Praha, Ing. Pavel Potužák, PhD., VŠE Praha, PhDr. Ján Oravec, CSc., Združenie podnikateľov Slovenska, Ing. Tomáš Krištofóry, doktorand Erasmus University Rotterdam, Matúš Pošvanc, Nadácia F. A. Hayeka Bratislava

Vypočujte si podcast – alebo si stiahnite MP3

Tomáš Krištofóry pripravil pre každého záujemcu užitočné linky na doloženie tvrdení vo videu a na vzdelávacie účely.

K Hayekovi a Nobelovej cene

Prívrženci Misesovej vetvy rakúskej školdy tvrdia, že Hayek dostal v roku 1974 Nobelovu cenu namiesto Misesa. Viď napríklad Jörg Guido Hülsmann: Mises – The Last Knight of Liberalism, str. 1034 (https://books.google.sk/books?id=it9c6z4bw_8C ): “Mises would never receive the Nobel Prize, but one year after his death, Hayek won it for his elaboration of the Misesian business cycle theory.” To potom ľutujú, pretože si myslia, že sa tým na verejnosti schválila Wieser-Hayekova vetva rakúskej školy a nie Bawer-Mises-Rothbardova vetva (viď Hülsmann, str. 476). Podobne argumentuje Hans-Hermann Hoppe, ďalší zástanca Rothbardovskej vetvy rakúskej školy, viď napr článok: Ludwig von Mises a liberalismus https://libinst.cz/wp-content/uploads/2017/12/TL_04_05_2006.pdf

K tomu je potrebné dodať niekoľko pripomienok:

Za A) Hayek v 20. rokoch rozpracoval Misesovu teóriu hospodárskych cyklov hlbšie, ako dnes hovorí Hansjörg Klausinger či Pavel Potužák. Viď Klausingerov úvod do Hayekovej knihy Business Cycles, str. 7 až 9 ( https://books.google.sk/books?id=dM-FiTao190C&pg=PA7 ). Hayek mal sklon pracovať v nejakej vedeckej tradícii, pričom sa rozhodol pre rakúsku školu, a v nej pre rozpracovanie Misesovej teórie. Potužák poukazuje na fakt, že Hayek napísal už vo svojom článku v roku 1925 v dlhej poznámke pod čiarou náznak novšej teórie, pričom však tvrdil, že ide o výklad Misesovej teórie. Hayekovi priatelia mu namietali, že to nie je Mises, ale on sám, a že má tú teóriu ďalej rozpracovať, čo aj urobil. Vysvitlo, že Mises vlastne neprišiel s uspokojivou teóriou cyklu, keďže sa sústredil len na celkovú kúpnu silu peňazí a na cenovú hladinu. Hayek tvrdil, že v modelovej trhovej ekonomike by mali ceny časom klesať. Hayek analyzoval priebeh hospodárskeho cyklu pomocou zmien relatívnych cien, v prvom rade úrokovú mieru, čiže cenu kapitálu. Mises nebol schopný vysvetliť rast reálnej úrokovej miery na konci cyklu, vysvetlil len rast nominálnej úrokovej miery. Hayek týmto umožnil tiež pochopiť nerovnomerný vývoj jednotlivých odvetví, čo v hospodárskom cykle bežne pozorujeme aj dnes. Cyklus teda vysvetlil štrukturálne, a to ešte koncom 20. Rokov. To znamená, že až Hayekova teória vysvetlila javy, ktoré v cykle bežne pozorujeme a je možné považovať Hayeka za jedného z autorov teórie hospodárskeho cyklu. Neskôr za to dostal ocenenia, prácu profesora na LSE v Londýne a napokon aj Nobelovu cenu. Hayekov raný článok je dnes v angličtine súčasťou zbierky raných diel, vydaných r. 1984 Royom McCloughry (https://books.google.sk/books?id=auGkDwAAQBAJ ). Viď aj recenziu tejto knihy od známeho Hayekovského makroekonóma Rogera Garrisona, vrátane komentára Hayekovho prvého náčrtu svojej teórie z r. 1925 ( http://webhome.auburn.edu/~garriro/r5hayek.htm ). Viď tiež môj popularizačný článok: https://focus.hnonline.sk/ekonomika/clanok/1936525-analytik-hayek-upriamil-pozornost-na-teorie-hospodarskeho-cyklu-a-kapitalu

Za B) Hayek nedostal Nobelovu cenu len za hospodársky cyklus, ale aj za vzájomnú závislosť ekonomiky, kultúry a inštitúcií. Oficiálne zdôvodnenie Nobelovej ceny pre Hayeka (a Gunnara Myrdala) znie: “za ich priekopnícku prácu v teórii ekonomických a spoločenských javov a ich prenikavú analýzu vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych javov.” https://www.nobelprize.org/prizes/economic-sciences/1974/hayek/facts/

Mises si samozrejme uvedomoval súvislosť inštitucionálnych, ekonomických a sociálnych javov, bol to napokon on, kto Hayekovi ukázal hĺbku ich vzájomných súvislostí. Hayek ešte ako mladý sociálny demokrat, bol šokovaný Misesovou knihou Socializmus v roku 1922. Mladý sociálny demokrat tej doby pôvodne odmietal pochopiť, že by dobromyseľné zásahy do rozdelenia príjmov mohli zmeniť aj celú inštitucionálnu a ekonomickú štruktúru spoločnosti, no Misesov liek ho navždy vyrušil z pokoja. Od tej doby Hayek neprestal rozmýšľať o súvislostiach sociálnych, inštitucionálnych a ekonomických zmien. Avšak Mises nepremýšlal o spoločenských inštitúciách v kategórii ich evolúcie. Buď máme vlastníctvo súkromné alebo spoločné, rovnako aj inštitúcie. Hayek sa postupom času dostal k myšlienke kultúrnej evolúcie a spoločnej a vzájomnej evolúcie ekonomických, spoločenských a sociálnych javov, za čo dostal Nobelovu cenu. Jeho postupný vývoj k tejto teórii popísal Bruce Caldwell v článku Emergence of Hayek’s Ideas on Cultural Evolution (http://www.gmu.edu/depts/rae/archives/VOL13_1_2000/caldwell.pdf ).

Za C) Hayek odmietal velebenie jedného ekonóma oceneniami ako Nobelovou cenou. To, že dostal Nobelovu cenu a Mises nie, by nepovažoval za príliš veľký rozdiel. Je známe, že Nobelovskú prednášku nazval Predstieranie znalosti ( https://mises.org/library/pretense-knowledge ). Neformálny Banquet speech bol explicitnejší, Hayek v ňom povedal, že keby sa ho opýtali na to, či má Nobelova cena za ekonómiu vôbec vzniknúť, bol by proti ( https://www.nobelprize.org/prizes/economic-sciences/1974/hayek/speech/ ). Už v roku 1944, dávno pred vznikom Nobelovej ceny za ekonómiu, Hayek publikoval článok On Being an Economist. V ňom hovoril, že snaha získavať ceny v ekonómii ničí intelektuálnu poctivosť ekonóma (publikované v zbierke Trend of Economic Thinking https://www.amazon.com/Trend-Economic-Thinking-Political-Economists/dp/0865977429). Keď sa v roku 1978 v autobiografických rozhovoroch pýtali Hayeka na to, či očakával Nobelovu cenu, odpovedal, že to bolo kompletné prekvapenie ( https://archive.org/details/nobelprizewinnin00haye/page/n443 ). Ak teda hovoríme o Hayekovi, nemali by sme za každú cenu hovoriť, že dostal Nobelovu cenu. Mali by sme radšej hovoriť o jeho myšlienkach kvôli nim samým a nie kvôli jeho Nobelovej cene. Rovnako tak Misesovci by sa nemali sťažovať na Hayekovu Nobelovu cenu a hovoriť radšej o Misesových a Hayekových myšlienkach.

Za D) Hayek, na rozdiel od príslušníkov Misesovej vetvy rakúskej školy, inak odvodzujú vzrast popularity rakúskej školy v 70. rokoch. Ako Hayek tak aj Misesovci považujú za kľúčový rok 1974, no v ani jednom výklade nie je Nobelova cena primárnym dôvodom. Hayek považoval za dôležitejší faktor nového rozmachu svojej tvorby návrat zdravia na jar roku 1974; Misesovci považujú za kľúčovú konferenciu mladých rakúskych ekonómov v South-Royalton v júni roku 1974, kde sa zúčastnil aj Hayek ( https://mises.org/library/ihs-and-rebirth-austrian-economics-some-reflections-1974%E2%80%931976 ).

Existuje širšia zhoda, že konferencia v South Royalton bola kľúčová pre nový rozmach vedeckej rakúskej školy. Hlavným zdrojom k tejto histórii je Karen Vaughn ( https://www.cambridge.org/core/books/austrian-economics-in-america/28A55C9908D98B061201223E74876557 ), prípadne Murray Rothbard ( https://books.google.sk/books?id=e5G13fmGBpsC&pg=PA220#v=onepage&q&f=false , najmä str. 217-223). Na konferencii mali hlavné príspevky Rothbard, Kirzner a Lachmann, no aj mnohí mladší, dnes etablovaní rakúski ekonómovia ( https://oll.libertyfund.org/titles/dolan-the-foundations-of-modern-austrian-economics-1976 ). O konferencii a jej význame pre rakúsku školu vášnivo píše Richard Ebeling ( https://www.aier.org/article/austrian-economics-45th-anniversary-its-rebirth ). Podľa Rogera Garrisona zoznam účastníkov konferencie vyzerá ako návod na obsah knihy Kto je Kto v Súčasnej Rakúskej Škole: Armentano, Block, Ebeling, High, Lavoie, Moss, O’Driscoll, Rizzo, Salerno, Shenoy, a Vaughn ( https://mises-media.s3.amazonaws.com/Murray%20N%20Rothbard%20In%20Memoriam_2.pdf, str. 17). Aj Bruce Caldwell v článku Hayek’s Nobel ( https://sites.duke.edu/brucecaldwell/files/2018/02/Hayeks-Nobel-published-version.pdf ) píše, že táto konferencia bola kľúčová pre vzrast modernej rakúskej školy po desaťročiach úpadku a dominancie keynesiánov. V rozhovore v roku 1978 Hayek povedal, že súčasná rakúska škola v USA je vlastne Misesova vetva a že ho len neochotne prijímajú ako druhú hlavu vedľa Rothbarda ( https://archive.org/details/nobelprizewinnin00haye/page/n145 ).

Čo sa týka Hayeka a ďalšieho rozvoja jeho myslenia, pre neho bol rok 1974 dôležitý pre návrat zdravia po depresii, ktorá trvala približne od roku 1969. Dôležitá však pre neho bola jar 1974, čiže oveľa skôr než keď sa 9. októbra dozvedel, že dostane Nobelovu cenu. Píše o tom Caldwell v článku Hayek’s Nobel. Okolo roku 1969 mal pred dokončením svojej veľkej trojdielnej knihy Právo, zákonodarstvo a sloboda, keď ho zrazu v ďalšej práci zabrzdilo horšie zdravie. Výmenou Freiburgu za Salzburg zmenil aj doktora a nový doktor mu dal liečbu na diabetes, čomu neskôr Hayek pripisoval dočasnú stratu intelektuálnej energie (Jim Powell: Hayek’s life: http://www.libertystory.net/LSTHINKHAYEKLIFE.htm ). Hayek veľmi túžil dokončiť knihu Právo, zákonodarstvo a sloboda, a preto sa rozhodol jednotlivo za sebou publikovať postupne všetky tri diely knihy, čo mu zlepšené zdravie napokon umožnilo. Jednotlivé diely boli publikované v rokoch 1973, 1976 a 1979 a a podarilo sa mu medzičasom publikovať aj ďalšie knihy a články, napríklad Denacionalizáciu peňazí ( https://www.hayek.sk/wp-content/uploads/2012/12/hayek_penize.pdf ). Knihu Právo, zákonodarstvo a sloboda máme v českom preklade Tomáša Ježka ( https://www.martinus.sk/?uItem=110958 ), chýbajú nám však krátke predhovory k jednotlivým dielom. Práve v predhovore k tretiemu dielu Hayek vysvetľuje, že za predĺženou prácou na knihe, ktorá napokon trvala 17 rokov, stojí aj epizóda zhoršeného zdravia, a že práve toto zhoršené zdravie stálo za rozhodnutím publikovať knihu po jednotlivých dieloch, pričom čitateľa prosí o zhovievavosť s určitou nesystematickosťou spôsobenou postupným publikovaním ( https://www.amazon.com/Law-Legislation-Liberty-Political-People/dp/0226320901, str. xi). Nedostatok síl pre prácu na začiatku 70. rokov neskôr dokumentoval aj tým, že v článku Liberalizmus pre taliansku encyklopédiu v roku 1973 zabudol v historickom prehľade liberalizmu vôbec spomenúť Lorda Actona ( viď video rozhovor s Gary Northom a Markom Skousenom, čas 1:15:30 až 1:17:30 tu https://www.youtube.com/watch?v=ZMlyk089rig , článok Liberalizmus bol publikovaný v knihe New Studies, tiež online http://www.angelfire.com/rebellion/oldwhig4ever/ ). Caldwell v uvedenom článku tiež pripomína, že po “vyzdravení” Hayek aj pred obecenstvom rád vtipkoval o svojom zdraví. Hovoril, že “už si starobu vyskúšal a že sa mu to nepáčilo”.

Vzostup odborného záujmu o Hayeka a o rakúsku školu od 70. rokov je teda potrebné pripísať nielen konferencii v South-Royalton (a už vôbec nie Nobelovej cene), ale aj samotnému publikačnému výkonu Hayeka. Vďaka tejto ďalšej vedeckej produkcii ďalšia generácia mladých vedcov mohla spraviť svoje kariéry v rámci rakúskej školy, a “viacerí vedci mu dlžíme svoje kariéry”, ako to vyjadril aj Norman Barry v článku Oslava F. A. Hayeka ( https://www.academia.edu/11282058/A_Celebration_of_Hayek , tiež v českom preklade v knihe Velké postavy politické filosofie  https://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000120608&local_base=NKC).

Hayekova Nobelova cena pomohla v procese obnovy rakúskej školy len okrajovo. Nobelova cena pomohla rozšíriť Hayekove myšlienky popularizujúcim spôsobom, nie v profesionálnej ekonómii. Povzbudila však mladých nasledovníkov rakúskej školy pokračovať v kariére ako rakúski ekonómovia v Amerike. Zväčšila záujem verejnosti o neho, s čím sa viazali aj peniaze na projekty ako projekt autobiografických rozhovorov, Hayekove zobrané diela a Hayekov archív.

Čo vo videu zaznelo

Vo videu sme zmienili viaceré z najvýznamnejších Hayekových objavov. Nedávno mal na túto tému v Bratislave prednášku Hansjörg Klausinger (https://www.konzervativizmus.sk/article.php?6244), spoluautor Hayekovho životopisu, ktorého prvý diel má vyjsť budúci rok. Ako Klausinger vysvetlil, takmer všetky Hayekove objavy sa spájajú s argumentom o deľbe znalostí. Ako sa Adamovi Smithovi pripisuje objav princípu deľby práce a jeho ďalekosiahlych dôsledkov na ekonomiku a spoločnosť, tak Hayek rozšíril tento poznatok o deľbu znalostí. To je známe. Menej známe už je, že tento argument stojí na úplnom začiatkom Hayekovej vedeckej dráhy. Obsahuje ho už jeho prvá dizertácia, napísaná v roku 1920 v odbore teoretickej neuropsychológie (o vzniku myslenia a o jeho poriadku). Na verejnosť sa text dostal až v roku 2017 v kritickom vydaní Hayekovej knihy The Sensory Order (Poriadok zmyslovosti – https://www.press.uchicago.edu/ucp/books/book/chicago/S/bo25468927.html).

Ako je už viac známe, Hayek použil argument deľby znalostí v tzv. spore o ekonomickú kalkuláciu medzi rakúskou školou a trhovými socialistami z prostredia lausannskej školy neoklasiky. Tento spor má dnes už storočné dejiny a jeho štandardnú históriu napísal a dôležité príspevky zozbieral Peter Boettke v takmer 2500-stranovej encyklopedickej podobe v knihe Socialism and the Market: The Socialist Calculation Debate Revisited (https://www.amazon.com/Socialism-Market-Socialist-Calculation-Revisited/dp/0415195861), krátky encyklopedický článok Heilbronera, niekdajšieho zástancu socializmu, nájdete v kvalitnej ekonomickej encyklopédii Econlib (https://www.econlib.org/library/Enc/Socialism.html). V slovenčine je výborným zhrnutím literatúry o ekonomickej kalkulácii bakalárka Petry Orgoványiovej (dnes Roháčovej, manželky Dalibora Roháča) na linku (http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/2205 ), ale vhodný je aj článok nášho rečníka Matúša Pošvanca (https://www.hayek.sk/evolutionary-possibilities-of-the-emergence-of-economic-calculation-and-money-the-problem-of-the-impossibility-of-socialism/), dobre poslúžia aj štandardné knihy Jesusa Huerta de Soto (Rakouská škola: https://www.tyzden.sk/casopis/12213/kniha-jesus-huerta-de-soto-rakouska-skola-dokoran-2012/, Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie: http://www.konzervativizmus.sk/article.php?4502). V spore o ekonomickú kalkuláciu šlo aj o osud neoklasiky v ekonómii. Do jej vzniku na začiatku 20. rokov sa Rakúski ekonómovia napriek svojim metodologickým odlišnostiam považovali za súčasť neoklasického mainstreamu. V tomto spore si však uvedomili, že v skutočnosti je ich prístup, založený na skúmaní procesu dosahovania rovnováhy, v zásade odlišný od statického prístupu neoklasiky. V neoklasike, napr. Walrasov model všeobecnej rovnováhy pripúšťa modelovanie a výpočet trhových cien na základe rovníc rovnováhy dielčích trhov. Hoci to Walras nechápal ako návod na centrálne plánovanie ekonomiky, trhoví socialisti, napríklad Lange a Lerner, to dotiahli do logického extrému. Proti možnosti ekonomickej kalkulácie za socializmu – čiže ich možnosti vyrovnávať prebytky či nedostatky na trhu zmenou cien – Mises argumentoval, že bez trhov kapitálu nepoznajú cenu rôznych druhov kapitálu, a bez nákazou nerovnováhy nebudú schopní ani stanoviť optimálne ceny spotrebiteľských statkov. Hayek k tomu pridal argument deľby znalostí. 

Hayek mal celkovo tendenciu k vede, ale aj k tomu, robiť vedu v rámci určitej vedeckej tradície. Tou sa mu, po Misesovom vystúpení v spore o ekonomickú kalkuláciu, stala rakúska škola. Pre Encyklopedický príspevok viď https://www.econlib.org/library/Enc/AustrianSchoolofEconomics.html, pre vynikajúci úvod do rakúskej mikroekonómie vrátane Hayekovho argumentu rozptýlených informácií viď knihu Israel Kirzner: Jak fungují trhy (https://libinst.cz/book/kirzner-i-1997-jak-funguji-trhy/). Nielen do rakúskej ekonómie, ale aj do ekonómie ako takej prispel a je známy najmä svojimi článkami o deľbe znalostí. Podľa neho socialisti nemôžu racionálne plánovať ekonomiku aj preto, lebo znalosti, ktorými nakŕmia Walrasov systém rovníc všeobecnej rovnováhy nie sú všetkými znalosťami, ktoré sú dôležité pre jej dosiahnutie centrálnym plánovaním cien. Informácie, ktoré ekonóm považuje za “dané” v rovniciach, v skutočnosti využívajú jednotlivci jednaním na trhoch. Ak ich nevyužijú oni, ostanú nevyužité a ekonomika nebude tak racionálna ako by mohla byť. Tým Hayek vysvetľuje relatívne nižšiu produktivitu socialistickej ekonomiky.

Tento argument Hayek povedal najmä v článku Využitie znalostí v spoločnosti (1945), ktorý je jeho najcitovanejším článkom a jedným z najviac citovaných článkov American Economic Review (v češtine http://www.monumenttotransformation.org/atlas-transformace/html/v/vedeni/vyuziti-znalosti-ve-spolecnosti.html). V ňom ilustroval, ako zdôraznili rečníci v našom videu, fakt, že trh je komunikačným prostriedkom, využívajúcim informácie jednotlivcov, a to úsporným spôsobom: každý potrebuje vedieť svoj malý kúsok informácie (svoje preferencie, vedomosti o výrobnej či predajnej technológii) a potom samotnú cenu, nič viac. Za socializmu by plánovač potreboval mať celý systém Walrasovskej rovnováhy, a v ňom ako vstupné dáta všetky preferencie všetkých konajúcich jednotlivcov a znalosti všetkých technológií. To Hayek považoval za vylúčené, hoci je to modelovo efektné. Náš rečník Dr. Potužák ilustroval Hayekovu teóriu na úsmevnom, ale názornom príklade o zmene relatívnych cien piva a pomarančového džúsu. Ak Česi prestanú piť pivo a začnú viac piť pomarančový džús, výrobcovia sa to dozvedia skrze zlacnenie piva a zdraženie pomarančového džúsu. Hayek samotný povedal príklad zmeny ceny cínu. Na jeho základe Leonard Read napísal skvelú esej Ja ceruza, ktorá je jednou z najlepších na popularizáciu ekonómie: hoci je ceruza taká jednoduchá, nikto na svete ju v skutočnosti nedokáže vyrobiť. Nemá na to zhromaždený dostatok znalostí. Malo by to vzbudiť obdiv voči systému, ktorý funguje, ako keby ho naplánoval Walrasov aukcionár, ale v skutočnosti funguje vlastne automaticky (https://www.mises.cz/clanky/ja-tuzka-10.aspx). Naši rečníci zmienili aj argument, ktorý v dejinách sporu o ekonomickú kalkuláciu naozaj zaznel (a je dostupný aj v češtine https://sok.bz/clanky/2008/jiri-stehlik-famozni-kniha-o-socialismu-a-komunismu) – že hoci centrálny plánovač nie je schopný získať všetky tieto dáta, budú to raz schopné superpočítače. V skutočnosti niektoré znalosti sú tzv. Tacitné, nevyslovené, a získajú sa len, ak jednotlivcov necháme, aby konali podľa svojej vôle. Hayeka pre tento argument mnohí považujú za zakladateľa znalostnej ekonomiky a nemajú ďaleko od pravdy, keďže jeho kolega Fritz Machlup už v roku 1962 na základe Hayekovho argumentu napísal knihu o tom, že takmer 30% americkej ekonomiky je založenej na produkcii a využívaní znalostí (https://www.mises.at/static/literatur/Buch/machlup-production-and-distribution-of-knowledge-in-the-us.pdf). Perličkou je, že zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales sa myšlienkou zdieľanej tvorby encyklopédie znalosťami jednotlivých používateľov inšpiroval práve u Hayeka (https://www.wsj.com/articles/SB123976347774119699). Našim rečníkom je Hayekov argument príťažlivý aj kvôli jeho obrane mikrosveta jednotlivca, a že zdôrazňuje limity rozumu, ktoré poznal už Kant (prístupné spracovanie Jána Pavlíka http://www.voegelin-principles.eu/friedrich-august-von-hayek-pro-xxi-stoleti , exaktné vysvetlenie na základe teórie negentropie viď tiež Ján Pavlík https://nb.vse.cz/kfil/elogos/epistemology/pavl1-04.pdf). Naši rečníci zmienili výčitku, že “spoločnosť je príliš zložitá, než aby ju organizoval trh”, na čo odpovedali, že Hayekovou odpoveďou je, že je príliš zložitá na to, aby ju organizoval štát.

Naši rečníci zmienili, že za socializmu dochádzalo na spotrebnom trhu k poruchám. Hayek by vysvetlil socialistické nedostatky svojou teóriou kapitálu, pričom by zdôraznil, že vo fungujúcej ekonomike štruktúra kapitálu práve vedie k výrobe optimálneho množstva spotrebných statkov, ktoré spotrebitelia práve požadujú. Ale o jeho teórii kapitálu až za chvíľu. O socialistickej ekonomike ako ekonomike nedostatkovej napísal známy maďarsko-americký ekonóm János Kornai (https://www.amazon.com/Economics-Shortage-Contributions-Economic-Analysis/dp/0444854266).

V mainstreame, či už neoklasickom či keynesovskom, Hayekovi chýba popis procesu vzniku rovnováhy. Neoklasika niekedy vyznieva tak, že každý už v rovnováhe a v každom okamihu vlastne je. Rozdiel medzi rakúskym a neoklasickým prístupom k rovnováhe a k sporu mikroekonomika – makroekonomika, poskytuje Jesus Huerta de Soto (http://www.jesushuertadesoto.com/articulos/articulos-en-ingles/the-ongoing-methodenstreit-of-the-austrian-school/2-the-essential-diferences-between-the-austrian-and-neoclassical-schools/). Pavel Potužák, náš rečník, zmienil, že ekonómia je z podstaty behaviorálnou ekonómiou (odvoláva sa na Dušana Třísku). Odpovedal tak na otázku, čo by Hayek povedal na behaviorálnu ekonómiu. Odpoveďou podľa Potužáka je, že na rozdiel od behavioristov Hayek hovoril, že v procese konania sa trhoví aktéri učia z chýb. To sa v behaviorálnej ekonómii nedeje, ľudia opakujú tie isté chyby. Viac na túto tému píše Roger Frantz v knihe Hayek and Behavioral Economics (https://www.coordinationproblem.org/2013/07/hayek-and-behavioral-economics.html).

Ludwig von Mises tvrdil, že za socializmu nie je možná ekonomická kalkulácia kvôli absencii trhov kapitálu. V jednej z recenzií z 30. rokov Hayek prekvapivo píše, že v Sovietskom zväze funguje prekvapivo dobre trh práce (publikované v knihe Socialism and War https://www.press.uchicago.edu/ucp/books/book/chicago/S/bo3614914.html). Mal tým na mysli, že fungovali prekvapivo dobre v porovnaní s relatívne rigídnym trhom práce, aké v tej doby fungovali na Západe. Práve tento problém má podľa Hayeka idea a ideál sociálnej spravodlivosti, ak sa aplikuje na spoločnosť s trhovou ekonomikou. Ako som povedal vo videu, ak sa má platiť každému rovnako, alebo podľa iného arbitrárneho kritéria, zamrzne trh výrobného faktoru práca. Ľudia prestanú vedieť, na čo sa majú špecializovať, do akého typu prác investovať svoj ľudský kapitál. Hayek sa pýta na striktný význam a zmysel sociálnej spravodlivosti v knihe, ktorú máme v preklade, ktorý Tomáš Ježek pripravil ešte ako samizdat – Právo, zákonodarstvo a sloboda (https://www.martinus.sk/?uItem=110958 – pre “samizdatové vydanie” hľadajte vydania spred roku 2011; skvelá recenzia pôvodného amerického vydania viď Arthur Shenfield https://www.unz.com/print/ModernAge-1980q2-00142/). Hayek v knihe uvádza aj významný poznatok, ktorý naši rečníci reprodukujú, že spravodlivosť je vlastnosťou individuálneho konania, nie stavom v spoločnosti. Ján Pavlík, uvádza Hayekovu diskusiu spravodlivosti do kontextu filozofickej tradície. Aristoteles rozlišoval distributívnu a komutatívnu spravodlivosť. Komutatívna spravodlivosť je spravodlivosťou obchodu: dohodneme sa, čo si vymeníme, a naozaj si to vymeníme. Distributívna spravodlivosť spočíva v jednotnom účeli. Spoločnosť musí mať spoločný účel a schopnosť poznať príspevok či podiel jednotlivca na dosiahnutí tohto účelu. Distributívna spravodlivosť sa môže v danom zmysle aplikovať len na malé spoločnosti, kde je možné a prípustné sledovať jeden spoločný cieľ a príspevok jednotlivca. Malou spoločnosťou môže byť prehistorický kmeň, rodina či firma, nie však veľká spoločnosť s trhovou ekonomikou. (viď Pavlíkove texty, už linkované). Sociálna spravodlivosť je tak pre Hayeka istým umelým prílepkom trhu a z dlhodobého hľadiska s ním nie je kompatibilná. Takto vyzerá argument tzv. imanentnej kritiky, ktorú Hayek formuloval v druhom dieli knihy Právo, zákonodarstvo a sloboda.

Ďalšie diskusie vo videu sa venovali vzťahu Hayeka s iným známym liberálnym ekonómom, Miltonom Friedmanom. Hayek (1899-1992), hoci Rakúšan, strávil väčšinu svojho plodného obdobia v anglosaských krajinách – od roku 1931 bol v Londýne, od roku 1950 v Chicagu; naspäť na starý kontinent sa sťahoval až v roku 1962. Práve v Chicagu sa Hayek a Friedman stretli na jednej univerzite. Obaja sa vzájomne rešpektovali a čeliac spoločnému socialistickému nepriateľovi príliš nezdôrazňovali rozdiely vo svojich prístupoch. Friedman, filozoficky rozhodne slabší, Hayeka cituje vo svojej známej knihe o politickej ekonómii Kapitalizmus a sloboda (https://libinst.cz/book/friedman-m-1962-kapitalismus-a-svoboda/). Hayekovej známej knihe Cesta do otroctva Friedman dlhoval svoju obhajobu liberálnej ekonomiky, ale nielen to. Pozornejší čitateľ si všimne, že Friedman tam cituje zaujímavého liberálneho právneho historika A. V. Diceyho, konkrétne jeho knihu o panstve práva Lectures on the Relation between Law and Public Opinion in England During the Nineteenth Century. V skutočnosti pred Friedmanom Hayek výrazne čerpal z Diceyho v knihe Constitution of Liberty, kde sa venoval panstvu práva v ekonomike a spoločnosti tej doby a publikovanej práve počas pobytu v Chicagu. Hoci to nie je priamy dôkaz, že Friedman sa viac venoval panstvu práva kvôli Hayekovi, citačné vzorce to naznačujú. V našej spoločnosti, kde práve nekypíme prebytkom panstva práva, sa hodí reprodukovať Diceyho definiciu panstva práva: “rule of law means, in the first place, the absolute supremacy or predominance of regular law as opposed to the influence of arbitrary power, and excludes the existence of arbitrariness, of prerogative, or even of wide discretionary authority on the part of government.” Je na str. 120 v 8. vydani (1915) jeho štandardnej knihy: Introduction to the Study of the Law of the Constitution files.libertyfund.org/files/1714/0125_Bk.pdf  Hayek citoval Diceyho v Constitution of Liberty (1960), ktorou dal pozitívnu odpoveď, ako by podľa neho mala vyzerať spoločnosť. Po ceste do Nevoľníctva ho viacerí kritici žiadali, aby nielen kritizoval, ale aby aj spísal svoju ideu štátu. Pozri: https://www.google.com/search?biw=1680&bih=907&tbm=bks&ei=3_kBXZLZGIvewAK0j4iwDw&q=dicey+inauthor%3A%22Hayek%22&oq=dicey+inauthor%3A%22Hayek%22&gs_l=psy-ab.3…9758.10763.0.10859.6.6.0.0.0.0.153.224.4j1.5.0….0…1c.1.64.psy-ab..1.0.0….0.j5NAUM5u9hI

Ako Friedman citoval Diceyho? Prvý raz v Capitalism and Freedom (1962):

https://www.google.com/search?biw=1680&bih=907&tbm=bks&ei=LPoBXfXIOonUwAKzzJ24BA&q=dicey+inauthor%3A%22Friedman%22&oq=dicey+inauthor%3A%22Friedman%22&gs_l=psy-ab.3…1052.2411.0.2552.6.6.0.0.0.0.75.388.6.6.0….0…1c.1.64.psy-ab..0.0.0….0.AgxojjdBAu8

Naši rečníci sa zhodli, že Friedman bol mysliteľom slobody a v tom mal k Hayekovi blízko, hoci jeho hĺbku určite nedosiahol. Ak je dnes v niektorých kruhoch Hayek kritizovaný za to, že bol liberálnym ideológom, je to skôr Friedman, kto vyznieva, že nemá svoju obhajobu liberálnej spoločnosti dostatočne podloženú.

Friedmanovu relatívnu filozofickú inferiórnosť voči Hayekovi vidia naši rečníci aj vo Friedmanovom metodologickom pozitivizme. V antropologicky dôležitej téze Ján Pavlík tvrdí, že Friedman nevidí človeka a jeho konanie, zostáva na povrchu, hľadá len predikcie, vyhradzuje si možnosť nepravdivých predpokladov. Neberie, čo je vnútri človeka. Argumentuje len za špecifickú predikciu. V skutočnosti sa Friedmanov článok Metodologie pozitivní ekonomie stal najznámejším článkom v metodológii ekonómie vôbec (v češtine https://libinst.cz/book/friedman-m-1979-metodologie-pozitivni-ekonomie/). Hayek naproti tomu – opatrne, lebo nechcel príliš hlasno nesúhlasiť s Friedmanom, hoci si uvedomoval nebezpečnosť jeho metódy – tvrdil, že v ekonómii je špecifická predpoveď nemožná. Vzhľadom k rozptýleným znalostiam a príliš veľkému množstvu premenných je skôr možné predpovedať typ, vzorec vývoja ekonomiky ako spontánneho poriadku. Hayekova predpoveď je tzv. Pattern prediction, predpoveď vzorca. Hovorí o tom napríklad v autobiografických rozhovoroch s Jamesom Buchananom (https://www.youtube.com/watch?v=kzNpD9DXU2w). Ján Pavlík nadôvažok uvádza, že Friedmanov pozitivizmus sa odvodzuje od Comtovho a ako taký je scientistický. Inými slovami, na ekonómiu, vedu o človeku, jeho konaní a o spoločenských následkoch jeho konania v ekonomike, nie je adekvátne naštepiť metódy vzniknuté v iných vedách. Hayek Comteho kritizoval najmä v poslednom dieli knihy Kontrarevolúcia vedy (https://www.martinus.sk/?uItem=30376). Ján Pavlík sa vo videu odklonil od svojho argumentu v knihe F. A. Hayek a  teorie spontánního řádu, kde obhajoval ekonomicko-matematickú metódu Friedmanovho nasledovníka Gary Beckera (https://www.martinus.cz/?uItem=289204). V našom videu Pavlík hovorí, že verzia matematiky používaná vo Friedmanovej chicagskej škole, je dnes už neadekvátna na štúdium spontánneho poriadku trhovej ekonomiky, ako aj na biologickú a ekonomickú koevolúciu. Vzhľadom k tomu, že v nej konajú miliardy jednotlivcov, je trhová ekonomika komplexným poriadkom a podľa Pavlíka je na jej modelovanie vhodnejšia matematická metóda školy Santa Fe (http://tuvalu.santafe.edu/~wbarthur/complexityeconomics.htm), ktorú u nás zastáva napríklad Jan Burian (http://eldar.cz/cognition/complex/articles/burian_rACE.pdf), Michal Kvasnička (http://www3.econ.muni.cz/~qasar/models.html), alebo Tomáš Cahlík (https://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=001689202&local_base=NKC).

Keďže Hayek dostal Nobelovu cenu prinajmenšom zčasti za teóriu hospodárskeho cyklu a za teóriu kapitálu, neprekvapuje, že naši rečníci neobišli ani tieto témy. Na začiatok je asi vhodné poznamenať, že Hayekova makroekonómia je, na rozdiel od bežnej, založená mikroekonomicky, a to na relatívnych cenách. V nich formuloval dva efekty, jeho hlavné makroekonomické prínosy: Cantillonov efekt a Ricardov efekt (https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/10427719800000022). Hayekov prínos v teórii kapitálu bol enormný, hoci čiastočne nepochopený, ba podľa niektorých nepochopiteľný. Kapitál je štruktúra, proces dozrievania výroby až k spotrebným statkom. Vynikajúcim zdrojom štúdia Hayekovej teórie kapitálu a jeho makroekonómie (bez opakovania metodologických chýb makroekonómie) v češtine je Josef Šíma a jeho kniha Trh v čase a prostoru https://books.google.sk/books?id=-rRzHucivU8C). Ako Šíma popisuje, Hayek rozlíšil udržateľnú a neudržateľnú štruktúru kapitálu pomocou nového makroekonomického nástroja: hayekov trojuholník. Hayek je prínosný hlavne v neudržateľnej štruktúre kapitálu. Pri nej sa nominálna úroková miera líši od prirodzenej (to je aj v dnešných modeloch nových keynesovcov). Boj o zdroje vyhrávajú odvetvia blízko dokončenia spotrebných statkov. Kapitálové statky s dlhou dobou dozrievania sú stratené. Klesá teda samotný potenciálny produkt (Potužák). K Hayekovým ekonomickým prínosom patrí aj to, že v modeli hayekovho trojuholníka integroval monetárnu a reálnu ekonomiku a prekonal tým tzv. klasickú dichotómiu (https://www.econlib.org/mankiw-on-teaching-economics/). Hodí sa poznamenať, že napriek všetkým rozdielom v makroekonómii medzi Hayekom a Keynesom, posledne menovaný vložil do svojej Všeobecnej teórie kapitolu o kapitále práve na základe Hayeka (https://www.researchgate.net/publication/24079981_Keynes_on_the_nature_of_capital_a_note_on_the_origin_of_The_General_Theory’s_chapter_16).

Naši rečníci sa pristavili u Friedmana ešte raz v súvislosti s jeho tzv. Zlatým pravidlom, napr. 2% rastu menového agregátu ročne. Takýto autopilot mal zamedziť diskrečnej politike centrálnej banky, ktorá mala tendenciu šliapať na plyn, keď už ekonomika samovoľne bežala a brzdiť, keď už takmer stála. Pritom jej zmyslom je zmierniť ekonomický cyklus, či zmeny rýchlosti ekonomickej jazdy. Friedmanovo pravidlo sa vlastne neujalo – a to z dôvodu, ktorému Hayek rozumel – nie je vôbec ľahké zistiť, ktoré všetky statky ešte sú peniaze a ktoré už nie sú. Zmenou menového agregátu M1 podľa zlatého pravidla sa žiadaný efekt na ekonomiku nedostavil. Podľa rečníkov je tiež otázkou nezávislosť centrálnej banky. Pokušenie centrálnych bánk “koordinovať” menovú politiku s fiškálnou vyjadril Hayek v krátkom prehľade monetárnych dejín sveta v knihe Soukromé peníze (https://libinst.cz/book/hayek-f-a-1978-soukrome-penize-potrebujeme-centralni-banku/).

Jeden z rečníkov, Pavel Potužák, vymyslel, či znovuobjavil (po McCollumovi) nové pravidlo menovej politiky, tzv. Hayek-Taylorovo pravidlo: M.V = konšt. Potužák toto pravidlo formuloval vo viacerých svojich článkoch (https://papers.ssrn.com/sol3/cf_dev/AbsByAuth.cfm?per_id=2612095). Vyplýva z neho režim cieľovania nominálneho HDP, čiže ľavej strane uvedenej rovnice. Pavel Potužák hovorí, že Hayek si neskôr uvedomil, že meniť sa môže nielen ponuka peňazí (M), ale aj dopyt po peniazoch (V). Veľkou výhodou režimu Hayek-Taylorovho pravidla je, že na jeho aplikáciu nepotrebujeme poznať medzeru výstupu (output gap) ako je tomu v štandardných režimoch. Umožňuje, aby v rastúcej ekonomike spontánne klesali ceny. (V histórii sme epizódu s ekonomickým rastom a defláciou zažili v 2. polovici 19. storočia).

Je Hayek anarchistom v svojom návrhu free bankingu v knihe Soukromé peníze (https://libinst.cz/book/hayek-f-a-1978-soukrome-penize-potrebujeme-centralni-banku/)? Nie, ale ako 70. ročný znovu premyslel svoje názory bez toho, aby bol vnútorne nekonzistentný (https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs11138-015-0300-5): predstavme si svet bez centrálnej banky. Bol by to svet hyperinflácie a menových vojen? Hayek si to nemyslel. Ak by si banky konkurovali v produkcii svojich vlastných peňazí, pričom ich biznis by závisel na komerčnom úspechu ich vlastnej “meny”, záležalo by im na ich stabilite podľa preferencií ich zákazníkov. Podľa neho by v tejto súťaži vyhrali meny so stabilnou kúpnou silou. Potužák si kladie otázku, prečo nenavrhoval ísť do mínusu, do deflácie. Odpoveďou mu je, že navrhoval zmenu zo stagflačnej inflácie rádovo nad 10% na nulu a že by to mal asi ťažké, keby navrhol zmenu z +10% ročne na -3% ročne, aj vzhľadom na to, že deflačná Veľká depresia nebola vtedy ešte úplne zabudnutá. Ja by som k tomu dodal, že Hayekove výroky z uvedenej knihy a aj z neskoršej doby svedčia o tom, že Hayek mal pri predstave, že free banking bude konvergovať k inflácii 0% na mysli aj niečo viac než len politické ohľady. V skutočnosti ho zaujímali funkcie peňazí a podľa jeho myšlienkového experimentu keby vo free bankingu mali občania možnosť experimentovať a dať do pohybu súťaž jednotlivých funkcií peňazí, bol presvedčený, že funkcia stability kúpnej sily bola tou najdôležitejšou.

Odporúčania na čítanie od účinkujúcich:

Pavel Potužák:

Prices and Production (https://mises.org/library/prices-and-production)

Monetary Theory and Trade Cycle (https://mises.org/library/monetary-theory-and-trade-cycle-0)

Hayek je známy svojou teóriou spontánneho poriadku, Cestou do Nevoľníctva, ale menej známe sú jeho diela o teórii ekonomického cyklu a kapitálu. Pritom teória kapitálu a hospodárskeho cyklu dnes takmer ani nie sú teóriami, keďže cyklus vysvetľujú exogénnymi šokmi. V tom je aj dnes veľmi inšpiratívny, lebo teóriu – síce nedokonalú, ale teóriu – poskytol.

Ján Pavlík:

Najprv jeho metodológiu (viď Pavlíkove odporúčania k prvému videu), potom jeho rané ekonomické práce. Je to veľká investícia, ale odmena by bola skvelá.

Ján Oravec:

Ak sa mladí ekonómovia inšpirujú Hayekom, budú presadzovať minimalizáciu štátnych zásahov, ktoré väčšinou škodia.

Tomáš Krištofóry:

Encyklopedický príspevok o Hayekovi v ekonomickej encyklopédii Econlib (https://www.econlib.org/library/Enc/bios/Hayek.html)

Bruce Caldwell: 10 (zväčša) Hayekovských vhľadov do ťažkých časov ekonomiky (https://www.heritage.org/report/ten-mostly-hayekian-insights-trying-economic-times)

David Gordon: Spomienka na Hayeka ako učiteľa (https://mises.org/library/friedrich-hayek-teacher)

Kai Weiss: 5 veľkých Hayekových myšlienok – návod pre čitateľa (https://fee.org/articles/five-of-hayeks-biggest-ideas-a-study-guide/)

Pridaj komentár