Jeseň nespokojnosti Bulharska – v očakávaní parlamentných volieb v roku 2021

Adrian Nikolov

Bulharsko malo jeseň nespokojnosti. Masové protesty vyhlásené ako križiacka výprava proti korupcii a prepojeniam v rámci štátu zlyhali, zatiaľ čo vyhliadky na reformu oligarchického modelu zvnútra sú prinajlepšom pochmúrne. Bulhari preto pred marcovými parlamentnými voľbami sledujú zimu stagnácie a politických blokád.

Ako začali nepokoje? Malou iskrou, ktorá zapálila kopu sena, bol klip na sociálnej sieti z júla, kedy sa uskutočnil návšteva významného opozičného politika Hrista Ivanova v nelegálne postavenom paláci v Rosenci neďaleko Burgasu. Tento palác vlastní bývalý šéf strany Hnutie za práva a slobody (DPS) a významná mocenská figúrka Ahmed Dogan. Palác, ktorý sa stal symbolom korupcie a prepojení štátu, prepadlo niekoľko tisíc demonštrantov, ktorí mali zrážku s políciou. Odtiaľ sa protesty presunuli do bulharskej metropoly Sofia, kde uprostred jednej z najrušnejších križovatiek postavili demonštranti stanový tábor. Odvtedy sa každých pár týždňov konali pouličné protesty.

Témy, ktoré motivovali protestné hnutie, boli dvojaké. Prvou bola všadeprítomná korupcia, rodinkárstvo, štátne prepojenia a oligarchická kontrola pseudodemokratickej vlády, ktorú stelesnil predseda vlády Borissov, a druhou pozícia generálneho prokurátora Ivana Geševa ako nevoleného človeka, ktorý sa nikomu nezodpovedá. Rola európskych peňazí ako paliva pre oligarchiu bola tiež v popredí posolstva demonštrantov, ktorí požadujú rezignáciu Borissova aj generálneho prokurátora spolu so zmenou postavenia tejto pozície v rámci súdnictva.

Borissov viac-menej zatváral oči pred požiadavkami demonštrantov. Zdalo sa, že reaguje, keď koncom leta vystriedal niekoľkých kľúčových ministrov napojených na stranu DPS, aj keď toto preskupenie neviedlo k významnej zmene politického smerovania ani rozhodovania. V auguste tiež právny tím jeho politickej strany urýchlene pripravil novú ústavu, ktorá sa stretla s výsmechom expertnej komunity a neskôr sa stala témou kritickej správy Benátskej komisie. Neúspešný projekt novej ústavy však dosiahol jednu vec, a to zmenu politického diskurzu trvajúceho viac ako dva mesiace.

Na jeseň 2020 čelili demonštranti nielen nepoddajnému Borissovovi, ale aj rýchlemu rozšíreniu Covid-19, ktoré ich prinútilo upustiť od všetkých protestných aktivít bez toho, aby dosiahli niektorý zo svojich cieľov, a priaznivcom protestov zostáva len prísľub, že môžu vymeniť premiéra a jeho vládu v parlamentných voľbách na jar 2021.

Všetky prieskumy verejnej mienky v súčasnosti naznačujú výrazný náskok Borissova a jeho spojencov. Je to najmä výsledok toho, že opozícia v parlamente je slabá, dezorganizovaná a čelí kríze identity a nedostatku talentov, zatiaľ čo mimoparlamentné hnutie nedostalo možnosť rásť prostredníctvom protestov. Zatiaľ najväčšiu šancu ohroziť vládnu stranu má bývalý moderátor nočnej talkshow, z ktorého sa stal politik, Slavi Trifonov. Táto voľba by však mohla viesť k ďalšiemu víťazstvu populizmu.

Rozhodujúcim aspektom v nasledujúcich mesiacoch bude prehlbujúca sa zdravotná a hospodárska kríza v Bulharsku. Zatiaľ čo prvá vlna Covid-19 vyprodukovala iba mierny ekonomický prepad, po ktorom nasledovalo rýchle zotavenie, vláda reagovala na druhú vlnu pomaly. Následky budú pravdepodobne katastrofické, a to z ľudského ako aj ekonomického hľadiska. Aj keď Borissov zožal kritiku zo všetkých častí opozície, neexistujú dôkazy o tom, že by to ovplyvnilo volebnú podporu jeho vlády, a zostáva len malá nádej na zmysluplné zmeny v nadchádzajúcom politickom cykle.

Adrian Nikolov je výskumný pracovník v Inštitúte pre trhovú ekonomiku, najstaršom nezávislom ekonomickom think tanku v Bulharsku, ktorý je členom siete 4Liberty.eu.

Článok je publikovaný spoločnosťou 4Liberty.eu Network.

Pridaj komentár

Categorized: Články