Môžete si staviť. Bude to Španielsko, či Taliansko, ktoré položí euro na kolená?

Výsledok volieb v Taliansku spôsobil mierny chaos. Dokonca aj európski lídri boli úprimne smutní, vzhľadom na pätovú situáciu v krajine. Počas prvých dní sme mohli zaznamenať negatívne reakcie trhov, ktoré boli založené len na preľaknutí sa a zistení, že kráľ je nahý. Ale tak dnešný svet funguje. Inak mne stále nedochádza, ako by silná ľavicová vláda, ku ktorej sa všetci modlili, mohla zachrániť krajinu so 130 % dlhom na HDP, klesajúcim hospodárstvom a rozsiahlymi sociálnymi programami pre starnúcu populáciu. Takže čo sa bude diať ďalej? Taliansko môže reálne spôsobiť problémy. Prečo? Pokojne sa môže stať, že trhy získajú podozrenie (nedajbože založené na nejakej logickej úvahe o reálnom stave trhu s dlhopismi krajín Európy), že ECB nebude schopná zachrániť Taliansko prostredníctvom svojho posledného programu OMT. Ten je totižto založený aj na striktnom nadiktovaní podmienok pomoci tzv. Troikou. Pričom v krajine bez pevnej vlády, by asi nemal kto poslúchať prikázania o šetrení. To však môže podryť relevantnosť celého mechanizmu a spôsobiť problémy v ďalších krajinách. Avšak rovnako je vysoko pravdepodobné, že ECB by prišla s nejakým novým programom, ktorý by trhy upokojil. Takže zatiaľ netreba podliehať panike, teda aspoň nateraz nie.

Francúzska nezamestnanosť dosiahla nový rekord – 3,2 milióna ľudí bez práce. Podobná situácia bola v krajine naposledy v roku 1997. To veru dobrá správa nie je pre tamojšie verejné financie. A pravdepodobne len zhodou náhod sa v ten istý deň, ako boli zverejnené dáta o nezamestnanosti, vyjadril tamojší minister priemyslu, že by sa celkom hodilo slabšie euro. Tvrdil, že ECB si nerobí dobre svoju prácu a drží Euro príliš silné. ECB by sa podľa neho mala „pripraviť na nové menové vojny, ktoré sa stanú novou politikou vlád.“ Len na pripomenutie, vyhlásenie prišlo len dva týždne potom, čo sa ministri financií krajín G20 a ich centrálni bankári, striktne vyjadrili, že žiadne menové vojny nebudú.

Nezamestnanosť v eurozóne dosiahla nový rekord vo výške 11,9 %, keď stúpla o 0,1% oproti minulému mesiacu. Eurostat uviedol, že v zóne je skoro 19 miliónov ľudí bez práce, čo bolo o 201 tisíc viac ako minulý mesiac. Nezamestnanosť medzi mladými je rovnako na najvyšších úrovniach – 24,2% a rekordérmi ako sú kto iný ako Grécko (59,4 %) a Španielsko (55,5 %).

Centrálna banka Japonska bude mať nového guvernéra pána Kurodu, čo znamená, že krajina je definitívne pripravená na vyššie spomínané menové vojny. Od Kurodu sa totižto očakáva, že výrazne uvoľní menovú politiku v krajine a to už na aprílovom stretnutí monetárneho výboru banky. Odchádzajúci guvernér Shirakawa vyslovil posledné varovanie o možnosti vzniku investičných bublín v krajine prostredníctvom štúdie vydanej minulý týždeň centrálnou bankou. Odchádzajúci guvernér sa skôr prikláňal k reforme verejných výdavkov, čo bol asi jeden z dôvodov, prečo odchádza.

Dáta o raste USA boli pod očakávaniami, avšak o niečo lepšie, ako hovorili prvé odhady. HDP USA nakoniec v poslednom kvartáli 2012 rástlo o 0,1 %, pričom len mesiac dozadu sa odhadoval pokles na úrovni 0,1 % vzhľadom na nižšie výdavky na obranu a hurikán Sandy. Mierny nárast stál asi aj za potvrdením voľnej monetárnej politiky prezidentom FEDu. Skutočnou témou v krajine však bolo zavedenie automatického viazania rozpočtových výdavkov vzhľadom na stále nevyriešenú situáciu okolo fiškálneho útesu. Prezident vyhlásil tvz. „príkaz na šetrenie“ pre všetky federálne agentúry v najbližších 7 mesiacoch v celkovej výške 85 mld. USD. „Tieto úspory ohrozia národnú bezpečnosť a priority domácej politiky,“ zaznelo v príkaze. Avšak opätovne sa treba pozerať na situáciu v širšom kontexte. Po prvé jedná sa len o plán. Ten sa má zrealizovať v prípade, že sa nepodarí dohoda o fiškálnom útese. Nedohodnutie sa inak nikto nepredpokladá a aj preto sa zatiaľ daný príkaz neberie v princípe veľmi vážne. Po druhé si treba uvedomiť výšku týchto devastujúcich úspor na celkových výdavkoch federálnej vlády (áno, to malé červené, na obrázku):

4_catastrophic_cut

A nakoniec si treba uvedomiť, že 85 mld. USD je pre USA v porovnaní s jeho zadlžovaním len uštipnutie včely. Americké ministerstvo financií dokáže totižto zvýšiť dlh krajiny o 80 mld. USD behom jedného dňa:

5_one_day_spending

I z tohto vyplýva, že situácia vo verejných financiách krajiny nie je veľmi dobrá. A problém nemá len federálna vláda, ale i štáty a samosprávy. Svedčí o tom napr. situácia v Detroite, ktorý čelí bankrotu a už oznámil stav finančného ohrozenia. Dôvody? Príliš prehnaný predpoklad výšky príjmov, vysoká miera pôžičiek a dlh na úrovni 14,99 mld. USD. A problém s dlhom nie je len na strane verejných financií, ale i súkromného sektora. Typickým príkladom je rastúci dlh na študentských pôžičkách, ktorý už presiahol 1 bilión USD. Študentské pôžičky sa zároveň nie vždy používajú na financovanie štúdia, ale i na drogy, tetovanie, či motocykle, pričom miera nesplácania daných pôžičiek už prekročila mieru nesplácania dlhov na kreditných kartách.

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár