Najvýraznejšie zlepšenie Slovenska v hodnotení konkurencieschopnosti od roku 2016

Bratislava / Lausanne, 17. júna 2021

Slovensko dosiahlo v roku 2021 najvyšší postup od roku 2016 a ocitlo sa na 50. mieste. Inovácie, digitalizácia a sociálna súdržnosť sú kľúčom k ekonomickej výkonnosti v rebríčku do roku 2021, pričom na prvom mieste sú Švajčiarsko (1.), Švédsko (2.), Dánsko (3.), Holandsko (4.) a Singapur (5.)

Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2021 (World Competitiveness Yearbook – WCY).

V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 64 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.

Európa preukázala svoju silu ako blok v rámci svetového rebríčka konkurencieschopnosti IMD v roku 2021. Podľa expertov Svetového centra pre konkurencieschopnosť sa najvýkonnejšie ekonomiky vyznačujú vyšším stupňom investícií do inovácií, diverzifikovanými hospodárskymi činnosťami a podporou zo strany verejnej politiky. Silné stránky v týchto oblastiach pred pandémiou umožnili týmto ekonomikám efektívnejšie riešiť ekonomické dôsledky Corona-krízy.

Švajčiarsko (1.) si výrazne zlepšilo hospodársku výkonnosť v porovnaní s minulým rokom, keď sa umiestnilo na 3. mieste, najmä v oblasti medzinárodných investícií a zamestnanosti. Okrem toho v rámci hodnotenia efektívnosti vlády vystreľuje Švajčiarsko na najvyššie priečky v oblasti verejných financií a inštitucionálneho rámca. Švajčiarsko tiež napreduje v produktivite, z hľadiska kvality trhu práce, v postupoch riadenia a v postojoch a hodnotách manažérov, čo sú kľúčové zložky efektívnosti podnikateľského sektora. Krajina postupuje v hodnotení infraštruktúry; dosahuje vrchol v oblasti vzdelávania a zaujíma 3. miesto v oblasti zdravia a životného prostredia.

Švédsko (druhé, v porovnaní so šiestym v minulom roku) si tiež dobre vedie v hospodárskej výkonnosti, najmä v domácej ekonomike a zamestnanosti. Ďalej napreduje v efektívnosti vlády s pokrokom v oblasti verejných financií. Pokiaľ ide o efektivitu podnikania, Švédsko mierne zlepšuje produktivitu a efektívnosť a postupy riadenia, ale výrazne zvyšuje pokrok na trhu práce. Zostáva na čele rebríčka v oblasti zdravia a životného prostredia a vo vzdelávaní dosahuje dobré výsledky.

Napriek dobrým výsledkom v medzinárodnom obchode, celkovej hospodárskej výkonnosti a efektivite podnikania (v ktorej je na prvom mieste), Dánsko (3.) pokleslo v hodnotení (z 2. miesta v roku 2020). Pokles vyplýva z relatívne slabého výkonu vlády (hlavne daňová politika a v menšej miere verejné financie). Okrem toho v infraštruktúre vykazuje Dánsko mierny pokles vo všetkých jeho zložkách, s výnimkou základnej infraštruktúry. Napriek hospodárskym výkyvom a dokonca aj recesii v krajinách Európy sa rebríček zameriava na to, ako majú tieto ekonomiky zavedené správne piliere – spoľahlivý súkromný a verejný sektor a silné vzdelávanie – kľúčové faktory na vytváranie prosperity v nasledujúcom desaťročí.

Skutočnosť, že sa Spojené kráľovstvo postúpilo z 19. na 18. pozíciu, čo sa dá čiastočne pripísať blízkosti krajiny k Európe v čase obmedzeného hospodárskeho pohybu, a to aj v čase Brexitu. Východná Európa zostáva stabilná s priemernou pozíciou na 43. mieste. Postup Číny v rebríčku z 20. na 16. ilustruje stúpajúcu trajektóriu, na ktorej sa krajina pohybuje už desaťročie, a to vďaka ďalšiemu znižovaniu chudoby a podpore infraštruktúry a vzdelávania.

Aj keď Singapur zostal najvýkonnejšou ázijskou krajinou, nepodarilo sa mu udržať najvyššiu pozíciu, na ktorej bol v minulom roku ako aj v roku 2019. Singapur narazil na problémy so stratou pracovných miest, nedostatočnou produktivitou a ekonomickým dopadom pandémie.

Regionálne, východná a stredná Ázia a západná ako aj východná Európa, tento rok celkovo rástli v celkovom hodnotení konkurencieschopnosti, zatiaľ čo severná a južná Amerika, západná Ázia a Afrika klesali. Východná Ázia zostáva dominantným regiónom s priemernou pozíciou v hodnotení konkurencieschopnosti rastúcou z 18. na 17., čo znamená, že pomalý klesajúci trend, ktorý sa začal v roku 2018, bol tento rok čiastočne zvrátený.

Západná Európa pokračuje v pozitívnom trende, ktorý sa začal už v roku 2019, a tento región naďalej zmenšuje svoj rozdiel v konkurencieschopnosti s východnou Áziou. Za posledný rok krajiny v tomto subregióne neustále zlepšovali svoju výkonnosť v oblasti konkurencieschopnosti a dosiahli priemernú pozíciu v roku 2021 na 19. mieste. Naopak Severná Amerika (USA, Kanada a Mexiko) ako región zotrváva v klesajúcom trende aj v roku 2021. Od roku 2016 úroveň konkurencieschopnosti krajín v tomto regióne poklesla z priemernej 21. pozície na priemernú 26. v 2021. Južná Ázia a Oceánia zaznamenali medzi rokmi 2020 a 2021 mierny pokles z priemernej 28. na 29. pozíciu. V západnej Ázii a Afrike sa poklesom konkurencieschopnosti znížila priemerná pozícia z 34. na 38. pozíciu. Ekonomiky strednej Ázie zasa zaznamenali oživenie celkovej konkurencieschopnosti, ktoré dosiahlo priemernú 46. pozíciu.

Južná Amerika zaznamenala obrat v predchádzajúcich zlepšeniach konkurencieschopnosti dosiahnutých medzi rokmi 2019 a 2020. V priemere za posledný rok krajiny v tomto subregióne ako celok poklesli z hľadiska svojej konkurencieschopnosti o tri miesta, klesli z 54. na 57. miesto.

Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 50. mieste spomedzi 64 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zlepšilo až o 7 miest.

V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (34.), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku zlepšila umiestnenie z minulého roku o jednu pozíciu. Ďalej je za Poľskom, ktoré je na 47. priečke, pričom sa medziročne zhoršilo o 8 miest. Poľsko tak padlo až za Maďarsko, ktoré si naopak polepšilo o 5 miest, pričom sa umiestnilo na 42. priečke. Slovensko sa znova dostalo pred Ukrajinu, ktorá sa posunula o jedno miesto a skončila na 54. mieste. Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám za ostatné roky nepodarilo udržať.

Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 19. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka WCY (minulý rok bolo na 16. mieste). Z postkomunistických krajín sa najvyššie umiestnilo Estónsko (postup z 28. miesta z 26.), Litva (30. miesto z 31.) a darí sa aj Lotyšsku (38. miesto z 41. pozície).  Pred Slovenskom sa z regiónu umiestnilo aj Slovinsko (40. miesto), Rusko (45. miesto), či dokonca Rumunsko (48. miesto). Posledné štyri miesta zaznamenali nováčik v rebríčku Botswana (61. miesto), Južná Afrika (62. miesto), Argentína (63. miesto) a Venezuela (64. miesto).   

Pridaj komentár