Prepad Slovenska v kvalite podnikateľského prostredia: Svetová ročenka konkurencieschopnosti 2020

Bratislava / Lausanne, 16. júna 2020

Slovensko sa počas minulej vlády v oblasti konkurencieschopnosti prepadlo zo 40. miesta v roku 2016 na 57. miesto v roku 2020. Z celkovo hodnotených 63 krajín sa tak za ním ocitlo z Európy už len Chorvátsko, keď nás tento rok predbehla aj Ukrajina. Ako do tohto vstúpi dopad Covid-19 na podnikateľov? Je nevyhnutné, aby nová vláda začala brať tému podnikateľského prostredia ako svoju prioritu.

Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2020 (World Competitiveness Yearbook – WCY).

V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 63 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.

Prvú priečku v roku 2020 obhájil Singapur. Na druhom mieste sa umiestnil Dánsko a na tretie miesto sa dotiahlo Švajčiarsko. Do prvej desiatky sa dostalo ešte Holandsko, Hongkong, Švédsko, Nórsko, Kanada, Spojené arabské emiráty a na desiate miesto sa prepadli Spojené štáty americké.

Singapur si udržal prvú pozíciu, zatiaľ čo jeho prenasledovatelia Hong Kong a Spojené štáty výraznejšie klesli. Za úspechom Singapuru sú jeho silná ekonomická výkonnosť, ktorá pramení zo sily jeho medzinárodného obchodu a investícií, zamestnanosti a trhu práce. Kľúčovú úlohu zohrávajú aj stabilné výkony vo vzdelávacom systéme a technologickej infraštruktúre – telekomunikácie, rýchlosť internetového pripojenia a vývoz špičkových technológií.

V prvej desiatke tak došlo k výraznejším posunom oproti minulému roku. Dánsko (zlepšenie o 6 miest), Holandsko (zlepšenie o 2 miesta), Hongkong (zhoršenie o 3 miesta), Spojené štáty (prepad o 7 miest), Spojené arabské emiráty (zhoršenie o 4 miesta). Medzi prvých desať priečok sa po roku opäť dostalo Nórsko (zlepšenie o 4 miesta) a Kanada (zlepšenie o 5 miest). Vypadlo z nej Írsko (zhoršenie o 5 miest) a Katar (zhoršenie o 4 miesta),

Ázijské krajiny sú dlhodobo veľmi úspešné. Hongkongu a Singapuru sa dlhodobo darí, celkovo bol vývoj ázijských krajín oproti minulému roku viac pozitívny. Na jednej strane je vidieť postupné stabilizovanie Spojených arabských emirátov či Kataru v rámci najúspešnejších krajín. K tomu sa pridáva zlepšením viacero ázijských krajín ako Taiwan (11. miesto), Južná Kórea (23. miesto), Saudská Arábia (24. miesto), Turecko (46.. miesto). Výraznejšie zhoršenie v Ázii je vidieť len v prípade Číny (20. miesto), Izraelu (26. miesto), Japonska (34. miesto), Kazachstanu (42. miesto). a Jordánsko (58. miesto).

Index odhalil aj skokanov roku 2020. Najvýraznejšie si polepšili Grécko (z 58. na 49.) a Estónsko (zo 35. na 28.). A rovnako aj skokanov v negatívnom zmysle, čiže krajiny s najväčším prepadom. A to Kazachstan (z 34. na 42.) a Indonézia (z 32. na 40.).

Z krajín Latinskej Ameriky zostáva Čile najúspešnejšou, ktorá si oproti minulému roku mierne zlepšila postavenie (poskočila o 3 miesta z 42. na 38. miesto).

Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 57. mieste spomedzi 63 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o 4 miesta.

V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (33.), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku udržala umiestnenie z minulého roku. Ďalej je za Poľskom, ktoré je na 39. priečke, pričom sa medziročne zhoršilo o 1 miesto. Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom až o 10 miest, pričom Maďarskom je na 47. priečke (medziročne bezo zmeny). Tento rok sa pred Slovensko dostala už aj Ukrajina, ktorá dosiahla 55. miesto. Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám za ostatné roky nepodarilo udržať.

Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 16. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka WCY (minulý rok bolo na 19. mieste). Z postkomunistických krajín najväčšie medziročné zlepšenie zaznamenala Estónsko (postup na 28. miesto z 35.), Slovinsko (35. miesto z 37.) a Bulharsko (48. miesto) bezo zmeny.  Posledné tri miesta zaznamenali Mongolsko, Argentína a Venezuela.

Graf: Vývoj umiestnenia Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti
Zdroj: World Competitiveness Yearbook 2011-2020

Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä:

  1. Stabilizácia výdavkov a návrat k vyrovnanému rozpočtu.
  2. Posilnenie procesov digitalizácie vo všetkých sektoroch.
  3. Reforma sektora vzdelávania tak, aby vyhovovala potrebám zamestnávateľov.
  4. Potreba posilniť podnikateľské prostredie.
  5. Nedostatočná kvalifikovaná pracovná sila a vysoké náklady na pracovnú silu

Porovnanie krajín V4 a Rakúska (hlavný konkurenčný región)

Graf: Vývoj umiestnenia vybraných krajín v rebríčku konkurencieschopnosti
Zdroj: World Competitiveness Yearbook 2011-2020

Martin Reguli

Nadácia F. A. Hayeka

Pridaj komentár