Rozkol v Poľsku

Magdalena M. Baran

Druhé kolo prezidentských volieb v Poľsku, ktoré sa bude konať túto nedeľu, rozhodne o smerovaní tejto krajiny na najbližších päť rokov. Do veľkej miery je to výber medzi pohľadom dopredu alebo naspäť, medzi otvorenosťou a xenofóbiou, toleranciou a vylúčením, občianskou spoločnosťou a jej nepriateľmi, európskou a národnou perspektívou, odlúčením cirkvi od štátu a farskou republikou. V istom význame je to výber medzi liberalizmom a konzervativizmom.

Súčasný poľský prezident, Andrzej Duda, nacionalista a konzervatívec, vyhral prvé kolo prezidentských volieb 28. júna so ziskom 43,5 percenta. Avšak 12. júla sa proti nemu postaví jeho vyzývateľ Rafal Trzaskowski, primátor Varšavy, ktorý získal v prvom kole 30,5 percenta hlasov. Viacero prieskumov naznačuje, že druhé kolo môže byť veľmi tesné.

V posledných dňoch kampane je najdôležitejším faktorom mobilizácia voličov prostredníctvom kampaní na zvyšovanie účasti na voľbách a podpora zo strany neúspešných kandidátov z prvého kola.

Najvýznamnejšia podpora však možno prišla od Szymona Holowniu, novinára, publicistu, ktorý predstavoval v prvom kole tzv. občianskeho kandidáta a ktorý skončil na treťom mieste s takmer 14 percentami hlasov. V rámci politického spektra majú voliči Holowniu bližšie k tým, ktorí volili Trzaskowskeho.

Menej predvídateľní sú voliči Krzysztofa Rosaka z hľadiska ich voľby v druhom kole. V prvom kole skončil Rosak štvrtý so ziskom 6,8 percenta. Niektorí z jeho voličov budú voliť Dudu, iní Trzaskowskeho, no niektorí z krajne pravicového spektra môžu zostať počas druhého kola doma.

Na druhej strane voliči Roberta Bidrońa (zo strany Ľavica) a niektorí voliči Wladyslawa Kosiniaka Kamysza (Poľská ľudová strana) budú zrejme voliť Trzaskowskeho.

V posledných týždňoch sa zdalo, že práve Trzaskowski získava na podpore. Zároveň jeho oponent Duda už zrejme dosiahol strop podpory pre seba aj pre vládnu koalíciu (Právo a spravodlivosť, Porozumenie, Solidárne Poľsko) pod názvom Zjednotená pravica. Významnou otázkou je, či Duda stratí časť z týchto hlasov. Jeho tím sa snaží využívať rôzne stranícke triky, ktoré posúvajú kandidáta čoraz viac doprava. Dudova kampaň používa vyhrotenú rétoriku a varuje Poliakov pred LGBT ideológiou, stratou sociálnych programov, „Nemcami“, elitami a „peklom na Zemi“, ktoré môže priniesť liberálny kandidát v prípade víťazstva.

Rafal Trazskowski, na druhej strane, podpísal deklaráciu tolerancie, vyzýva na inkluzívnu spoločnosť a sľúbil zastaviť podkopávanie nezávislého súdnictva z obdobia vlády Práva a spravodlivosti. Popri tom Trzaskowski sľubuje minimálnu mzdu bez daňového zaťaženia, vytvorenie centier rozvoja miestnej infraštruktúry, ochranu menšinových práv ako aj ponechanie sociálnych privilégií, ktoré boli zavedené súčasnou vládou. Taktiež podpísal 21 požiadaviek Zelených v oblasti energetickej transformácie, ochrany prírody a zvierat a iných oblastí. Vládnuca koalícia, najmä cez spriaznené médiá, sa snaží presvedčiť voličov, že Trzaskowskemu nie je možné dôverovať.

Andrzej Duda viac kričí, kýve rukami, používa odstrašujúce výrazy a tvári sa nahnevane. Poukazuje na ochranu rodiny, suverenity a v poslednej dobe aj na ochranu pred povinným očkovaním. Tieto témy zastrešuje národnou hrdosťou. Súčasného prezidenta tiež podporuje premiér Mateusz Morawiecku, ktorý obhajuje Dudove cnosti ako aj verejnú službu. Avšak Duda stráca na popularite kvôli mlčaniu jeho manželky, odmietaniu otvorenej diskusie s Trzashowskym, ako aj kvôli ďalším nevysvetliteľným krokom, ako nedávno zverejnená prezidentská milosť pre muža odsúdeného za pedofíliu.

Pred Poľskom stojí konzervatívno-liberálna voľba. Rozkol medzi kandidátmi ako aj v rámci spoločnosti je hlboký. Voľba v nedeľu rozhodne o tom, ktorá strana zvíťazí.

Magdalena M. Baran je zástupkyňa šéfredaktora poľského portálu Liberté! Monthly a docentka politickej filozofie na Pedagogickej univerzite v Krakove, Poľsku.

Článok publikuje sieť 4Liberty.eu.

Pridaj komentár

Categorized: Články