Španielsko je tikajúca časovaná bomba.

Menové vojny máme na stole. Samozrejme už dávnejšie. Avšak dnes s čoraz vyššou intenzitou. Americký dolár stráca hodnotu vzhľadom na monetárne stimuly FEDu, Japonci predminulý týždeň  potvrdili, že budú oslabovať menu rovnako. Minulý týždeň sa k nim pridala švajčiarska ministerka financií Eveline Widmer-Schlumpf, ktorá povedala, že Švajčiarsky frank je veľmi silný a nevyhnutne potrebuje oslabiť. Frank je stále o 9,1% silnejší, ako je jeho 5-ročný priemer, pretože investori ho stále považujú za stabilnú menu, do ktorej sa oplatí investovať. Tak sa mi zdá, že rečiam Švajčiarov o oslabení meny moc neveria. V Davose na stretnutí lídrov krajín G-20 sa ozvala Čína, že centrálne banky krajín, by mali omnoho lepšie koordinovať spoločné menové aktivity, aby sa vyhýbali menovým vojnám. Všetci samozrejme súhlasili a Japonci len podotkli, že ich cieľom je boj proti deflácií, nie znižovanie hodnoty jenu. A tak sa opäť raz všetci svorne dohodli, odcestovali domov, aby pokračovali v tom, čo robia doteraz – oslabovali menu. Je to jednoducho jednoduchšia cesta, ako nízke dane, nízke verejné výdavky a politika vhodného podnikateľského prostredia.

bombaV Španielsku tiká časovaná bomba. Odhaduje sa, že HDP krajiny bude v najbližších dvoch rokoch klesať medziročne o 2%, čo bude tlačiť nezamestnanosť nad 28% a oficiálny verejný dlh krajiny na úroveň od 88 do 110 % HDP. Čierny obraz krajiny dokresľuje klesajúca priemyselná produkcia, či problémy bánk súvisiace s klesajúcimi cenami nehnuteľností. Portugalsko sa nám vrátilo na finančné trhy. Dokázalo si zmysluplne požičať 2,5 mld. euro, avšak agentúra Fitch upozorňuje, že vzhľadom na najväčšiu recesiu v krajine od 70-tych rokov, očakáva, že krajina dostane opätovne nejaký záchranný balík.

Niekedy sa stane, že politik aj pravdu povie; aj keď nechce. To sa podarilo francúzskemu ministrovi práce Michelovi Sapinovi, keď povedal, že “Áno, máme štát, ale ten je v úplnom bankrote. To je i dôvod, prečo sme prijali plán redukcie rozpočtového deficitu, a nič nás nezastaví, ho naplniť.” Situáciu o reputácii sa následne snažili zachrániť ďalší politici, ale faktom je, že Francúzsko malo naposledy vyrovnaný rozpočet v roku 1973 a jeho dlh sa pomaly a isto blíži k pomyselnej nebezpečnej hranici 100 % HDP (dnes je na úrovni 91% HDP bez započítania záväzkov voči EU). Tak teda už len musíme dúfať, že žiadna európska krajina neskončí ako Zimbabwe. Tamojší minister financií Tendai Biti povedal, že krajina má na účtoch len 217 USD. Áno, viem, že ste zvyknutí na milióny, miliardy a bilióny. Zimbabwe má však len 217 USD. Vláda zároveň varovala, že nebude mať peniaze na uskutočnenie referenda a volieb tento rok. Dobrá stratégia udržania sa pri moci. Všetko minúť a nemať peniaze na voľby; normálne, že záblesk génia.

Centrálna banka Talianska údajne vedela o zakrývaní strát najstaršej banky Európy Banca Monte dei Paschi di Siena prostredníctvom derivátových obchodov s nemeckou Deutsche Bank v hodnote 1,5 mld. euro. V tom čase ju neviedol nik iný ako Mario Draghi. Áno súčasný prezident ECB, ktorý sa minulý týždeň dostal do sporu s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäuble o situácii na Cypre. Nemci ho chcú nechať skrachovať, pretože podľa nich nepredstavuje systémové riziko. Naopak Draghi, spolu s komisárom Oli Rehnom a Klausom Reglingom hlavou ESM, sú proti. Tvrdia, že najväčšie banky na Cypre majú množstvo pobočiek v Grécku, čo by mohlo spôsobiť problémy i v eurozóne. No a niektorí nemeckí politici podporili vyhlásenia Davida Camerona o reformách v EU, o vyššej transparentnosti európskych inštitúcií a ponechaní väčších právomocí na národné parlamenty. Ale ako obyčajne. Kopec slov a nič z toho.

Nezamestnanosť v Európe sa moc nezmenila. Stále ostáva na úrovni 11,7 % a najproblémovejšie krajiny ostávajú tie isté. Grécko (26.8%), Španielsko (menšie zlepšenie o 0.1% – 26.1%), Portugalsko (16,5%) a štvrtú priečku si rozdeľujú 3 krajiny so 14,7 % nezamestnanosťou: Írsko (zachránené fondmi EU), Cyprus (pred kolapsom) a Slovensko. Nejaké divné, nie? Veď u nás je vraj všetko v poriadku. A skoro som zabudol; nezamestnanosť mladých Grékov a Španielov je stále nad 55%.

Údaje z amerického trhu práce moc neprekvapili. Očakávalo sa 155 000 novo vytvorených miest a bolo vytvorených 157 000, pričom nezamestnanosť mierne stúpla na 7,9%. Čo bolo však väčším prekvapením bol medziročný pokles HDP o 0,1%. Hlavnou príčinou prepadu mal byť hurikán Sandy a najväčší pokles vládnych výdavkov na armádu za ostatných 40 rokov. Očakávania na rok 2013 sú však stále na úrovni 2,5% rastu HDP. USA však netrápia len problémy s vysokými výdavkami vlády a dlhom. Na stole sa pomaly ukazuje ďalší problém. Študentské pôžičky. Už viac ako 27 miliónov Američanov má dve a viac pôžičiek na štúdium, pričom výrazne stúpa počet tých, ktorí pôžičky nesplácajú. Od roku 2005 bol zaznamenaný 47 % nárast neplatičov. Výška celkového dlhu (870 mld. USD) v tejto oblasti zároveň prekročila dlh Američanov na kreditných kartách (693 mld. USD) a dlh spojený s kúpou auta (730 mld. USD). Nie je preto na mieste sa teda opýtať. Ako veľmi je dlh USA udržateľný a ako dlho budú finančné trhy veriť tejto krajine?

Matúš Pošvanc

Pridaj komentár