Svetová ročenka digitálnej konkurencieschopnosti

Bratislava / Lausanne, 1. október 2020

Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 57 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku digitálnej konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2020 (World Digital Competitiveness Ranking).

V rámci tohto indexu porovnáva digitálnu konkurencieschopnosť 63 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje pripravenosť podnikateľského prostredia na rozvoj digitálnej ekonomiky, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom rozvíjať svoje digitálne kapacity.

Pri hodnotení ekonomiky WDCR skúma tri faktory:

  • Znalosti – schopnosť porozumieť a naučiť sa nové technológie
  • Technológia – kompetencia rozvíjať nové digitálne inovácie
  • Pripravenosť na budúcnosť – pripravenosť na ďalší vývoj

Dôvodom na vytvorenie tohto rebríčka porovnávajúceho kapacitu a pripravenosť krajín adoptovať a naplno využiť potenciál digitálnych technológií je miera rozvoja týchto technológií, ktoré sa stávajú kľúčovou hnacou silou ekonomickej transformácie a zvyšovania efektivity podnikateľského sektora, verejnej správy, ako aj celej spoločnosti. V dnešnej dobe technológie priamo ovplyvňujú ako výkonná je ekonomika a jej podnikateľské prostredie a ako sú pripravené čeliť výzvam budúcnosti a konkurencie z tretích krajín. Viacero svetových ekonomík a ich vlád už naplno investuje do digitálnej ekonomiky s cieľom zvýšiť produktivitu, pridanú hodnotu výroby a celkovú prosperitu krajiny.

USA a Singapur sa umiestnili na 1. a 2. mieste v hodnotení svetovej ročenky digitálnej konkurencieschopnosti 2020, čo je výsledkom toho, ako tieto ekonomiky využívajú digitálne technológie. Ich pozícia ich zároveň predurčuje na schopnosť lepšie zvládať dopady súčasnej pandémie. Rebríček Medzinárodného centra konkurencieschopnosti IMD (WCC) umiestnil Dánsko na tretie miesto a Švédsko na štvrté miesto.

„Flexibilita a adaptabilita jednotlivcov aj súkromného sektora môžu byť tiež veľkou časťou výzvy pre krajiny, ktoré sa snažia obnoviť svoje ekonomiky ochromené bojom proti ochoreniu COVID-19,“ dodal Christos Cabolis, hlavný ekonóm Medzinárodného centra pre konkurencieschopnosť IMD.

Výsledky za tento rok ukazujú niekoľko zmien v prvej desiatke oproti minulému roku a poukazujú na tri jasné trendy prechádzajúce všetkými krajinami, ktoré dosiahli vyššie umiestnenie. Jedným z nich je efektívne využitie digitálneho talentu, úspešnosť zavedenia technologickej infraštruktúry a efektívne využitie dostupných technológií.

Ekonomiky v prvej desiatke spája okrem toho aj efektívny regulačný rámec a vysoká rýchlosť pri prijímaní nových technológií (alebo „pripravenosť na budúcnosť“). Posledný menovaný faktor je jedným z faktorov použitých pri hodnotení a pokrýva postoje jednotlivcov k technológiám a flexibilitu podnikateľov, ako aj integráciu informačných technológií do spoločenských procesov.

Metodika jedného z troch trvalých rebríčkov, ktoré WCC zverejňuje na základe faktorov súvisiacich s konkurencieschopnosťou národných štátov, rozdeľuje digitálnu konkurencieschopnosť na tri hlavné piliere: znalosti, technológie a pripravenosť na budúcnosť. Každý z týchto hlavných faktorov je rozdelený do troch „subfaktorov“.

Čo stojí za úspechom troch najlepších?

V prípade USA sú hlavným motorom digitálneho rastu vzdelávanie, výskum a vývoj, pričom vo vzdelávacom procese čoraz viac prevláda robotika. USA tento rok tiež zaznamenali nárast elektronickej účasti občanov na občianskom živote. Singapur je na prvom mieste v ukazovateľoch hodnotenia talentov a regulačného rámca. Švédsko a Dánsko vynikajú vynikajúcimi výsledkami v oblasti budovania vedomostí (vďaka čomu sú ekonomiky produktívne a efektívne z hľadiska potrieb občanov).

Analýza na celom svete stavia Východnú Áziu, západnú Európu a Severnú Ameriku medzi najprogresívnejšie regióny z hľadiska digitálnej zdatnosti. Naopak, najväčší priestor na zlepšenie majú regióny Latinskej Ameriky, strednej Ázie a východnej Európy.

Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 50. mieste spomedzi 63 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o 3 miesta.

V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite digitálneho podnikateľského prostredia za Českou republikou (35.), ktorá ani tento rok, napriek zlepšeniu o dve miesta nedokázala získať prvenstvo v rámci regiónu V4. Prvenstvo v regióne si udržalo Poľsko, ktoré je na 32. priečke, pričom sa medziročne zlepšilo o 1 miesto. Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom o 3 miesta, pričom Maďarsko je na 47. priečke, keďže sa zhoršilo o 4 miesta. Z hľadiska troch komponentov sa Slovensku nedarilo tento rok ani v jednom, keďže vo všetkých kleslo na 51. miesto. V oblasti technológie padlo zo 44. miesta, z hľadiska pripravenosti na budúcnosť zo 47. miesta a v oblasti poznatkov zo 48. miesta.

Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 17. ekonomikou podľa rebríčka WCDR (minulý rok bolo na 20. mieste). Z postkomunistických krajín zaznamenali najhoršie umiestnenie Ukrajina (58. miesto), Chorvátsko (52. miesto) a Slovensko (50. miesto). Rumunsko a Bulharsko sa umiestnili tesne pred nami na 49. a 45. mieste. Posledné tri miesta zaznamenali Kolumbia (61. miesto, medziročné zhoršenie o tri miesta), Mongolsko (62. miesto, bezo zmeny) a Venezuela (63. miesto, bezo zmeny).

Svetové konkurenčné centrum IMD (WCC) je výskumné centrum v IMD vo Švajčiarsku s 30 ročnými odbornými znalosťami v oblasti konkurencieschopnosti krajín.

Martin Reguli

Pridaj komentár