Svetová ročenka konkurencieschopnosti 2015

Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti IMD je Slovensko 46. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 60 hodnotených krajín

Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 54 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2015 (World Competitiveness Yearbook – WCY). Zverejnenie a prípravu slovenskej správy o konkurencieschopnosti ekonomiky podporil Friedrich Neumann Stiftung (http://www.freiheit.org).

V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 61 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí. Prvú priečku si aj v roku 2014 udržiavajú Spojené štáty americké, čo odzrkadľuje výkonnosť ich podnikov, silný finančný sektor, podporu inovácií a ich dominanciu v technológiách a infraštruktúre.

Na prvých priečkach sú menšie zmeny. Malé ekonomiky Hong Kong (2.) a Singapur (3.) predbehli Švajčiarsko (4.). Tieto krajiny naďalej dominujú v prosperite vďaka exportu, úspešnosti v podnikaní a inováciách. V prvej desiatke zostalo viacero krajín z minulého roku. Kanada (5.), Nórsko (7.), Dánsko (8.), Švédsko (9.) a Nemecko (10.) zostali v prvej desiatke a pridalo sa k ním aj Luxemburgsko na 6. mieste, ktoré postúpilo z 11. miesta v roku 2014.

Viacero regiónov dosiahlo v tohtoročnom meraní zmiešané výsledky. V Ázii poklesli Malajzia (z 12. na 14. miesto) Japonsko (z 21. na 27.), Thajsko (z 29. na 30.) a tiež Indonesia (z 37. na 42.). Na druhej strane mierny rast v rámci konkurencieschopnosti zaznamenali Taiwan (z 13. na 11. miesto), Južná Kórea (z 26. na 25.) a Filipíny (z 42. na 41.). Väčšina ázijskych krajín je svedkom poklesu ich domácej ekonomiky najmä z dôvodu slabej a starnúcej infraštruktúry.

Väčšina veľkých rastúcich trhov zaznamenala iba mierne zmeny v rankingu. Zatiaľ čo Brazília (56.) a Juhoafrická republika (53.) klesli, Čína (22.) a Mexiko (39.) zaznamenali malé zlepšenie a India (44.) zostala na rovnakom mieste. Tieto výsledky dokazujú, že je náročné zaradiť tieto krajiny do jednej kategórie, keďže faktory vplývajúce na tieto krajiny sú odlišné. Čína sa posunula o jednu priečku najmä vďaka zlepšeniu vo vzdelávaní a verejných výdavkoch, zatiaľ čo Brazília poklesu domáceho hospodárstva a menej optimistickým názorom manažérov.

Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 46. mieste spomedzi 61 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o jedno miesto.

V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (29.), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktoré si v tomto roku polepšila až o štyri priečky. Ďalej je za Poľskom, ktoré je na 33. priečke, pričom si polepšilo o 3 priečky. Slovensko sa tento rok umiestnilo tesne pred Maďarskom, ktoré je na 48. priečke. Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30 miesto), čo sa nám vôbec za ostatné roky nepodarilo udržať. Na druhej strane medzi nejväčších skokanov patria možno trochu paradoxne Taliansko (38.), Grécko (50.) a Portugalsko, ktoré si polepšili o sedem až osem priečok.

Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 26. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka WCY. Naopak, pomerne zle si z postkomunistických krajín vedú Slovinsko (49.), Bulharsko (55.), Chorvátsko (58.) a po novom aj Ukraina (60.), ktorá sa prepadla na chvost rebríčka, kde sa pridala ku dlhodobo problémami zmietanej Argentíne a Venezuele.

SK

Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä:

  1. vysoká miera zdaňovania práce a príjmu znižujúca produktivitu,
  2. nedostatočná reforma v oblasti rozpočtových výdavkov,
  3. vysoká miera korupcie a prepojenia medzi rôznymi štátnymi inštitúciami,
  4. absentujúca snaha vlády o zlepšenie konkurencieschopnosti na prilákanie zahraničných investícií,
  5. vysoká úroveň verejného dlhu.

Medzi ďalšie výzvy je možné opäť zaradiť potrebu znižovania regulačného a administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku alebo slabú podporu inovácií a nízku mieru transparentnosti.

Porovnanie krajín V4 a Rakúska (hlavný konkurenčný región)

Vyvoj

Graf: Vývoj umiestnenia vybraných krajín v rebríčku konkurencieschopnosti

Zdroj: World Competitiveness Yearbook 2007-2015

Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989 (tento rok je to 26 výročie publikovania indexu), porovnáva a hodnotí 342 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dve tretiny dát predstavujú „tvrdé“, objektívne údaje, ako napríklad štatistiky o každej krajine, a sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií. Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov v indexe boli získané na základe prieskumu u viac než 6200 topmanažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer sedemdesiat riaditeľov a vedúcich pracovníkov súkromných podnikov.

Medzi najdôležitejšie objektívne faktory, obsiahnuté v indexe, sa radí porovnávanie úrovne hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších. Top manažéri významných podnikov ďalej v prieskume verejnej mienky hodnotili úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných.

Všetky údaje pre výpočet indexu sú spracúvané a hodnotené na päťročnej báze, vrátane odhadov budúceho vývoja niektorých z nich.

Pozitiva negativa

Tlačovú srávu na stiahnutie môžete nájsť tu.

Celkový rebríček nájdete tu.

Pridaj komentár